Muži verzus ženy
Teplota prostredia v kancelárii počas teplých mesiacov by mala byť 23-27 stupňov (ale prípustná je medzi 20 a 28), pri relatívnej vlhkosti vzduchu 30-70 %. Odporúčaný rozdiel teplôt vonkajších a vnútorných by nemal presahovať 5-7 stupňov. Avšak pozor! Vedci nedávno publikovali v prestížnom časopise Nature štúdiu, v ktorej uvádzajú, že väčšina kancelárskych budov v USA nastavuje teplotu klimatizácie podľa noriem či skôr vzorcov zo šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vzorce sa skutočne riadili metabolizmom a odievaním vtedajších mužov. Pol storočia staré údaje už ale neplatia. Menia sa stravovacie návyky populácie, ktorá priberá. Muži už nemajú na pracoviskách prevahu, v kanceláriách často pracujú najmä ženy. Tie majú tiež všeobecne pomalší metabolizmus, a tak je im častejšie zima. Štúdia ukázala, že zatiaľ čo ženy preferujú teplotu v interiéri okolo 23,9 °C, muži uprednostňujú miestnosť, kde je troška chladnejšie, asi 21,1 °C. Muž sa aj viac potia, za hodinu „vyprodukujú“ vyše 250 mililitrov potu, žena iba 180 mililitrov potu. Autori spomínanej štúdie došli k záveru, že je potrebné prehodnotiť staré normy a odstrániť klimatizačnú diskrimináciu žien. Navyše, nastavenie klimatizácie na mierne vyššie teploty by tiež pomohlo v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Ilustračné foto: Pixabay.com
V zdravom tele, zdravý (vz)duch
Pre zdravie, komfort a produktivitu ľudí, ktorí trávia čas v kancelárskych budovách, je rozhodujúca aj kvalita ovzdušia, ktoré dýchajú. Ukážme si, prečo je dôležité pravidelné a dostatočné vetranie? Maximálnu hodnotu koncentrácie CO2 v interiéroch a obytných miestnostiach, teda množstvo „vydýchaného vzduchu“, stanovuje tzv. Pettenkoferovo kritérium. Horná hranica kvality ovzdušia je 1 000 ppm (0,1 %). Dostatočné vetranie resp. výmena vzduchu udržiavajú koncentráciu CO2 pod bezpečnou hodnotou 700 ppm. Nad 700 ppm majú senzitívni jedinci pocit ťažoby, mnohí dokonca cítia kyslý zápach. Nad 1 000 ppm už spravidla u ľudí nastupuje únava a nesústredenosť. Obsah CO2 v kancelárii nad 1 500 ppm je považovaný za vydýchaný vzduch. Od 2500 ppm sa znižuje koncentrácia a človek sa cíti ospalý. Hodnota okolo 4000 ppm už spôsobuje bolesti hlavy a migrény. Prípustný expozičný limit, ktorý nespôsobí vážne zdravotné riziká je síce až 5 000 ppm, no nad 5000 ppm by ste v takomto priestore mali byť menej ako 8 hodín. Čas pobytu sa kráti s rastúcou koncentráciou CO2.
Ekonomika tepelného diskomfortu
K tepelnému diskomfortu sa zavše pridávajú rôzne zdravotné problémy, často chronického, vleklého charakteru. Spomeňme len bolesti hrdla, stuhnutie krku, lopatiek a trapézových svalov, sčervenanie a pálenie očí alebo migrénu. Žiaľ, často stačí ak sú v miestnosti rôzne citliví jedinci a už vzniká pocit nepohodlia a diskomfortu. Ak sa u viac ako 20 % užívateľov budovy prejavia podobné symptómy súvisiace s momentálnou nepohodou a trvajú dlhšie ako 2 týždne, môžeme hovoriť o syndróme chorých budov. Problém sa týka najmä kancelárií typu open space. Jednému je zima, inému „ťahá“ na krk. Sústrediť sa na prácu v kancelárii, kde musíte sedieť v čiapke, alebo teplých ponožkách aj v lete, kde vám fúka klíma celý deň na krk alebo na kríže, je samozrejme ťažké ak nie priam nemožné. Nemožno sa diviť ani situácii, kedy niektorí muži radšej využijú možnosť pracovať z domu, lebo kolegyňa chce mať pekný výhľad a sedí rovno pod klimatizačnou jednotkou, a teda má ju viac vypnutú ako zapnutú. A to nie je všetko. Svetová rada pre zelené budovy uvádza, že v Austrálii sú náklady na tzv. „prezentizmus“, teda zamestnanec je síce v kancelárii, ale nepracuje efektívne z dôvodu zdravotných problémov, odhadované na úrovni 26 miliárd dolárov! Sťažnosti a boj o nastavenie klímy sa okrem zhoršenej atmosféry v tíme môže prejaviť ak poklesom efektivity práce. Skúste si preveriť, či časté „péenky“ alebo pokles výkonnosti nesúvisia práve s problémom tepelného diskomfortu.
Kancelarie.sk, Ilustračné foto: Pixabay.com