Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú na Slovensku stále prítomné. Hoci sa o rovnosti hovorí čoraz častejšie, štatistiky ukazujú, že ženy za rovnakú alebo porovnateľnú prácu dostávajú u nás ešte vždy menej, než ich mužskí kolegovia. Čo je za tým a čo s tým plánuje urobiť štát aj Európska únia?
„Podľa dát Štatistického úradu SR predstavoval v roku 2023 rozdiel v priemernej hrubej mesačnej mzde medzi mužmi a ženami u nás približne 19 %, kým Eurostat uvádza ako priemer EÚ v tom istom roku 12 %. Na Slovensku teda máme tento rozdiel výrazne nad európskym priemerom,“ hovorí Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton. Najvýraznejšie rozdiely pritom vidno v sektoroch financií a poisťovníctva (až okolo 30 %), a tiež v IT a v energetike.
Prečo ženy zarábajú menej?
Príčiny rozdielov v odmeňovaní sú rôzne. Časť z nich súvisí s horizontálnou segregáciou, teda s tým, že ženy častejšie pracujú v horšie platených odboroch. Ďalším faktorom je rodičovstvo. „Materská a rodičovská dovolenka, ako aj starostlivosť o deti, sa u nás týkajú najmä žien a často majú zásadný vplyv na ich kariérny postup. Nejde pritom len o samotné prerušenie práce, ktoré obvykle trvá niekoľko rokov. Aj po návrate ženy často čelia obmedzeným príležitostiam alebo stagnácii v kariérnom raste,“ vysvetľuje odborníčka na pracovný trh. Dôležitým aspektom je však aj tzv. nevysvetlený rozdiel, ktorý sa podľa Inštitútu finančnej politiky pohybuje na úrovni približne 10 % a nezmizne ani po zohľadnení vzdelania, odvetvia či skúseností. „Ide o rozdiel, ktorý môže byť výsledkom predsudkov, stereotypov alebo historicky nerovných praktík pri nastavovaní miezd,“ upozorňuje J. Kouba.
Ilustračné foto: Jose Vazquez / Unsplash.com
Čo si o tom myslí verejnosť?
Téma rovného odmeňovania žien a mužov rezonuje aj medzi zamestnancami. V aktuálnej ankete personálnej agentúry Grafton až 55 % opýtaných uviedlo, že podľa nich nie sú ženy a muži na rovnakej pozícii odmeňovaní rovnako. Len 23 % si myslí, že mzdy sú rovnaké, a 22 % nevedelo odpovedať.
Zaujímavé sú aj rozdiely medzi pohlaviami: medzi tými, ktorí veria v rovné odmeňovanie, je až 76 % mužov a iba 24 % žien. Podobne aj v skupine, ktorá „nevie“, sú približne tri štvrtiny mužov a štvrtina žien. Naopak, medzi tými, ktorí tvrdia, že rovnosť neexistuje, prevažujú ženy (56 %) nad mužmi (43 %). „To jasne ukazuje, že ženy majú osobnú skúsenosť s nerovnosťou, zatiaľ čo muži si ju často neuvedomujú, alebo ju nevnímajú ako problém,“ komentuje výsledky ankety manažérka z Graftonu.
Dopady na život aj na dôchodok
Rozdiely v mzdách sa kumulujú počas celého pracovného života a ovplyvňujú aj výšku dôchodkov. Na Slovensku tak dostávajú ženy priemerný starobný dôchodok približne o 18 % nižší než muži, čo je väčší rozdiel než je štandard v krajinách EÚ. „A to už nie je len otázka spravodlivosti, ale aj vážny ekonomicko-sociálny problém,“ zdôrazňuje Jitka Kouba.
Cesta k rovnosti: opatrenia, firmy a štát
Niektoré firmy už dnes zavádzajú mzdové audity, transparentné mzdové pásma a zverejňujú kritériá kariérneho postupu. Práve transparentnosť je podľa odborníčky najúčinnejším nástrojom na dosiahnutie spravodlivého odmeňovania. Zároveň však zdôrazňuje, že nielen firmy, ale aj štát musí vytvárať podmienky na rovnosť. Kľúčovú úlohu tu zohráva jednak Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR), ktoré je zodpovedné za implementáciu európskej legislatívy a opatrení na znižovanie rodovej nerovnosti, jednak Národný inšpektorát práce (NIP), ktorého úlohou je kontrola dodržiavania zásad rovnakého odmeňovania a má tiež právomoc zasahovať pri zistení nedostatkov.
Zmenu by mohla priniesť smernica EÚ
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970, prijatá v apríli 2023, ktorú Slovensko musí implementovať do 7. júna 2026 zavádza viacero práv a povinností. Patrí k nim napríklad povinnosť zamestnávateľov uvádzať mzdové pásma už v pracovných inzerátoch, ktorá sa u nás už vžila, ale aj právo uchádzačov a zamestnancov na informácie o kritériách odmeňovania. Pre firmy s viac ako 100 zamestnancami stanovuje smernica taktiež povinnosť mzdového reportingu a dôkazné bremeno pri sporoch o diskrimináciu presúva na zamestnávateľa. „Ak bude smernica dôsledne implementovaná a podložená kontrolným mechanizmom, môže to byť kľúčový krok vpred. Iba legislatíva však nestačí – rovnako dôležité sú aj zmeny v myslení a firemných nastaveniach,“ upozorňuje odborníčka.
Výhľad do budúcnosti
Zmeny budú podľa slov marketingovej riaditeľky z Graftonu postupné, no nevyhnutné. „Rovnosť v odmeňovaní nie je totiž len otázkou rodovej spravodlivosti – je to aj ekonomická nevyhnutnosť pre udržateľný a konkurencieschopný trh práce,“ uzatvára J. Kouba.
Zdroj: Grafton