Miera nezamestnanosti prekvapivo klesala aj v úvode roka. Nezamestnanosť sa podľa štatistík úradov práce v januári v porovnaní s koncom minulého roka znížila o -0,06 pb. na 5,88%. Tento prekvapivý pokles bol však čisto štatistický. Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva totiž úrady práce aktualizujú len raz ročne, vždy na začiatku roka. Tento rok zvýšili ich počet až o 46 tisíc osôb. Vyšší menovateľ tak automaticky matematicky znižoval mieru nezamestnanosti, konkrétne o 0,10 pb. A hoci miera nezamestnanosti klesala, počet ľudí bez práce sa predsa len v úvode roka nepatrne zvýšil. Naďalej však platí, že zimný sezónny výkyv sa posledné roky zmierňuje (po očistení o efekt ekonomicky aktívneho obyvateľstva by miera nezamestnanosti vzrástla v januári o 0,04 pb.).
Ilustračná grafika: Pixabay.com
Napätý trh práce pravdepodobne vedie časť zamestnávateľov k tomu, aby si aspoň časť sezónnych pracovníkov ponechala aj v období mimo sezóny a vyhla sa tak problémom s náborom pracovníkom na začiatku tej novej. V takomto prípade by sa to mohlo naopak prejaviť na miernejšom poklese nezamestnanosti v jarných mesiacoch. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nezamestnanosť nižšia o 2,76 pb. (resp. o 72 tis. nezamestnaných). Aktuálny pokles nezamestnanosti je najmä výsledkom cyklického oživenia ekonomiky. Súčasný ekonomický rast je pritom relatívne náročný na pracovnú silu, keď na rozdiel od minulosti (minulej dekády) už neťaží z masívnych investícií do modernizácie ekonomiky, ktoré zvyšovali produktivitu práce a znižovali tak nároky na novú pracovnú silu.
Po zohľadnení tradičných sezónnych faktorov (sezónni zamestnanci, nižšia aktivita počas zimného obdobia) sa nezamestnanosť na Slovensku v januári medzimesačne znížila o -0,13 pb. na 5,76% (prepočet UniCredit Bank). Január pritom len potvrdil, že pokles nezamestnanosti sa v posledných mesiacoch mierne spomalil (je o približne polovicu pomalší ako počas leta a jari minulého roka). Dôvody spomalenia poklesu nezamestnanosti je potrebné hľadať skôr na strane ponuky pracovnej sily. Potvrdzovali by to čísla voľných pracovných miest aj dovozu pracovnej sily zo zahraničia. Nezamestnanosť na Slovensku sa totiž nie úplne stretáva s dopytom po pracovnej sile. Väčším problém sa pritom aktuálne javí nevhodné regionálne rozloženie nezamestnanosti ako nevhodná vzdelanostná štruktúra nezamestnaných.
Počet neobsadených voľných pracovných pozícií po krátkej decembrovej prestávke opäť rástol – o 5,6 tis. na takmer 75 tis. Časť tohto nárastu (cca dve pätiny) je možné vysvetliť tradičným reštartom nových pracovných ponúk v úvode roka, ktorý sa potom prejavuje aj na sezónnom poklese nezamestnanosti v nasledujúcich mesiacoch. Po zohľadnení tradičnej sezóny počet voľných pracovných miest vzrástol o 4% (resp. 3,3 tis.). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol na úradoch práce zamestnávateľmi nahlásených stále takmer dvojnásobok voľných pracovných pozícií (95%). Na jedno voľné pracovné miesto na Slovensku v priemere pripadá „len“ 2,2 nezamestnaných, ktorí teoreticky môžu okamžite nastúpiť do práce. Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa nachádzala na úrovni „len“ 3,18% (v novembri 3,39%). Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch. Sú koncentrované najmä v juhozápadnej časti krajiny, kde už chýba dostatok nezamestnaných na ich pokrytie. Na druhej strane, vzdelanostná štruktúra uchádzačov o prácu by nemusela byť až tak veľkým problémom. Zamestnávateľom sa totiž dlhodobo nedarí obsadzovať voľné pracovné miesta a ich požiadavky na nových zamestnancov sa preto postupne znižujú.
Veľké regionálne disparity a prehlbujúci sa nedostatok dostupnej pracovnej sily na západe krajiny potvrdzujú aj štatistiky zamestnávania cudzincov. Ich počet sa síce posledné mesiace pri tradične nižšej aktivite na trhu práce stabilizoval na úrovni tesne pod 50 tisíc (približne 2% zamestnaných na Slovensku), medziročne však vzrástol o viac ako tretinu (37%). Zamestnanci zo zahraničia sa opäť koncentrujú predovšetkým na západe krajiny. Nových zamestnancov pritom zamestnávatelia čoraz častejšie hľadajú v krajinách mimo EÚ. Najviac cudzincov prichádza na Slovensko zo Srbska (takmer každý štvrtý). Posledné mesiace, najmä po zrušení vízovej povinnosti, však pribúda aj Ukrajincov. Vzdelanie cudzincov pracujúcich na Slovensku pritom často nie je vyššie ako u domácich uchádzačov o prácu – 45% z nich nemá ukončené úplne stredné vzdelanie (maturitu resp. jej ekvivalent). Aj vďaka vyššiemu mzdovému diferenciálu sú však ochotní za prácou vycestovať.
Výhľad
Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch a tlačiť tak nezamestnanosť na nové historické minimá. Stále pritom platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok nových pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.