Produkcia stavebníctva v marci klesala, avšak podobne ako v priemysle jej priaznivá porovnávacia základňa z marca minulého roka pomohla k zrýchleniu dynamiky medziročného rastu. Jarný reštart stavebníctva bol pomalší ako zvyčajne, najmä vo výstavbe budov. Naopak, zdá sa, že výstavba infraštruktúry už začína ťažiť z nábehu projektov financovaných z európskych zdrojov (Plán obnovy, eurofondy) a aj v marci ďalej rástla. Stavebníctvo opäť podporila stavebná aktivita tuzemských firiem v zahraničí.
Podľa údajov Štatistického úradu produkcia stavebníctva v marci oproti februáru klesla, po zohľadnení sezónnych vplyvov, o 2,9%. Vďaka priaznivému bázickému efektu sa ale tempo jej medziročného rastu zrýchlilo 3,4% na 6,8%. Aj v marci bolo stavebníctvo výdatne podporované zahraničím. Stavebná aktivita tuzemských firiem v zahraničí (na rozdiel od tuzemskej aktivity) jemne vzrástla aj oproti predchádzajúcemu mesiacu (aj po zohľadnení sezónnych vplyvov) a dynamika jej medziročného rastu sa tak zrýchlila z 26,2% až na 36,0%.
Ilustračné foto: Frames For Your Heart / Unsplash.com
Tuzemská stavebná aktivita naopak medzimesačne (po zohľadnení sezónnych faktorov) klesala a tempo jej medziročného rastu sa zrýchľovalo výlučne len pod vplyvom nízkej porovnávacej základne z marca minulého roka. Medziročný rast tuzemského stavebníctva sa tak zrýchlil z 1,0% na 3,4%. Medziročný nárast zaznamenala najmä nová výstavba a rekonštrukcie (o 5,6%). Naopak, rozsah opráv a údržby jemne zaostával i za marcom minulého roka, a to o -0,4%. Obe časti pritom po zohľadnení sezóny v porovnaní s februárom klesli o približne 2-3%. Vzhľadom na meniacu sa sezónu, keď miernejšie zimy a nové technológie umožňujú stavebníctvu vyššiu produkciu aj počas zimných mesiacov, čo štatistické modely sezónneho očistenia postavené na historických údajov nie sú plne schopné zachytiť, by mierny marcový medzimesačný pokles produkcie stavebníctva nemusel byť chápaný až tak negatívne. Jeho rozsah ale naznačuje, že stavebníctvo sa ani v úvode tejto jari zásadnejšie nereštartovalo, a to aj napriek tomu, že už začína dostávať rastový impulz z výstavby verejnej infraštruktúry.
Výstavba infraštruktúry bola jedinou časťou domáceho stavebníctva, kde stavebná produkcia v marci rástla (po zohľadnení sezóny) aj v porovnaní s februárom. Infraštruktúra tak nadviazala na už relatívne silný február a dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 5,0% až na 13,6%. Zaznamenala tak najrýchlejší medziročný nárast produkcie od septembra 2023, t.j. od obdobia dočerpávania EÚ fondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia. Zdá sa teda, že očakávaný reštart tejto časti stavebníctva podporený európskym financovaním verejných projektov výstavby infraštruktúry, sa stal realitou už v prvom štvrťroku.
Už menej sa v posledných mesiacoch darí väčšiemu zo segmentov stavebníctva, výstavbe budov. Ten v marci ďalej pomerne významne klesal a na rozdiel od ostatných zložiek stavebníctva mu v medziročnom porovnaní do plusu nepomohol ani priaznivejší bázicky efekt. Dynamika jeho medziročného poklesu sa dokonca jemne prehĺbila, a to z -0,3% na -0,6%. Problémy hlási najmä výstavba bytov. Tá v marci zopakovala takmer 10% medzimesačný (po zohľadnení sezóny) prepad produkcie. Vďaka priaznivej báze aspoň medziročné porovnanie vyznievalo priaznivejšie, hoci i tu ostávala v červených číslach. Dynamika jej medziročného poklesu sa aspoň zmiernila z -10,9% na -4,3%. Zdá sa pritom, že problémy vo výstavbe bytov nie sú ani tak v aktuálnom dopyte po novom bývaní, ako skôr v absencii prípravy nových projektov v posledných rokoch poznačených vysokými úrokovými sadzbami. Odklad v príprave niektorých nových projektov mohol súvisieť aj s prípravou nového stavebného zákona, ktorý motivoval časť developerov odkladať žiadosti o stavebné povolenia až na obdobie jeho účinnosti. Plocha nových stavebných povolení sa v štvrtom štvrťroku minulého roka napríklad na Slovensku medziročne prepadla až o takmer 30%, zatiaľ čo v priemere v EÚ už javila známky zotavenie a medziročne bola približne na úrovni spred roka. Slabá nová výstavba na zobúdzajúcom sa realitnom trhu, ktorý reaguje na pokles úrokov, sa tak prelieva do zvýšeného tlaku na ceny nehnuteľností, najmä v okolí veľkých miest (Bratislava, Košice). Ukazujú to aj štatistiky NBS o cenách nehnuteľností na bývanie (ponukové ceny) v prvom štvrťroku. Tie narástli medzikvartálne (o 4,0%) najrýchlejšie od polovice roku 2022 a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila už do dvojciferných úrovni (na 11,4%) – v Košickom kraji ceny bytov medziročne narástli dokonca až o 16,8%, v Bratislave a blízkom okolí o 12,9%. Pre uvoľnenie tlaku na ceny bytov bude preto dôležité, či sa s novým stavebným zákonom opätovne rozbehne aj nová výstavba. Naznačiť by to mohli už nové stavebné povolenia v druhom štvrťroku. Reálna výstavba nových projektov však najskôr nezačne skôr ako na prelome rokov.
O niečo lepšie sa darí výstavbe nebytových budov. Aj tá síce v marci medzimesačne klesala (po zohľadnení sezóny), v medziročnom porovnaní si však stále držala rastové čísla. Dynamika jej medziročného rastu sa len spomalila z 8,0% na 1,7%. Predpokladáme ale, že táto časť stavebníctva by tento rok mohla prinášať skôr rozpačité a kolísavé čísla - problémy na strane dopytu súvisiace s útlmom investičnej aktivity (stále relatívne vysoké úroky podporené efektom fiškálnej konsolidácie) by mali minimálne v prvej polovici roka tlačiť výstavbu nebytových budov prevažne smerom nadol.
Výhľad
Stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch pravdepodobne stále čeliť stagnujúcemu alebo len ľahko sa zotavujúcemu dopytu. Výstavbu budov minimálne v prvej polovici roka bude brzdiť nízka investičná aktivita v ekonomike i odklad viacerých projektov výstavby bytov v očakávaní nového stavebného zákona (ktorý nadobudol platnosť 1. apríla). Silu jeho efektu by nám mohli naznačiť už jarné stavebné povolenia, resp. rýchlosť a rozsah s akými sa odrazia od dna. Obmedzovať aktivitu v nebytovej výstavbe bude predovšetkým fiškálna konsolidácia, ktorej náklady bude z veľkej časti znášať práve podnikový sektor.
Výstavba infraštruktúry by mala pokračovať v reštarte, keď ju podporí nábeh stavebných projektov financovaných z nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov, či Plánu obnovy. Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť.
I vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok ale malo predsa len vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať. Oživenie stavebníctva, ktoré už nebude predovšetkým len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame prevažne až v druhej polovici roka. Rýchlosť zotavenia pritom môžu brzdiť i problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva (vrátane nedostatku zamestnancov).
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky