„Rok 2026 jasne ukazuje, že vstupujeme do novej fázy premeny práce, v ktorej sa do popredia dostáva spolupráca človeka a umelej inteligencie. Nejde pritom len o technologickú zmenu, ale o hlbokú premenu spôsobu, ako pracujeme, rozhodujeme sa a vytvárame hodnotu. Organizácie dnes stoja pred zásadnou výzvou, ako naplno využiť potenciál AI a nových technológií a súčasne zachovať ľudský rozmer práce,“ uvádza Zuzana Kostiviarová, líderka tímu pre poradenstvo v oblasti ľudského kapitálu, Deloitte Česká republika a Slovensko.
Spolupráca človeka a technológií, vplyv umelej inteligencie na firemnú kultúru a rozhodovanie, ako aj rastúci význam adaptability – tieto kľúčové aspekty výsledkov prieskumu za Česko a Slovensko ukazujú, že väčšina firiem si význam súčasných zmien uvedomuje, no máloktorá ich dokáže efektívne riadiť. Dlhodobý kontext uvedených zmien potvrdzujú aj globálne údaje z prieskumu. Vyplýva z nich, že mnoho spoločností spúšťa firemnú AI transformáciu, keď sú oslabené, t. j. s preťaženými pracovníkmi, klesajúcou dôverou a rastúcim napätím vo firemnej kultúre práve vo chvíli, keď nevyhnutne potrebujú vyššiu rýchlosť, väčšiu odolnosť a schopnosť inovovať.
Spolupráca ľudí a technológií ako nový základ výkonnosti
Väčšina českých a slovenských organizácií dnes podľa prieskumu aktívne zavádza AI – až 60 % z nich v súčasnosti rieši, ako nastaviť efektívnu spoluprácu medzi ľuďmi a technológiami. Často sa však sústreďujú najmä na technológie a efektivitu, zatiaľ čo ľudský rozmer spolupráce s AI zostáva v úzadí. Pritom práve nastavenie vzťahu medzi ľuďmi a technológiami je podľa prieskumu kľúčom k lepším výkonom, väčšej dôvere zamestnancov a ich celkovej osobnej pohode. Na skutočné využitie potenciálu AI však nestačí iba zaviesť nové technológie, treba zmeniť spôsob nastavenia práce. Firmy musia redizajnovať procesy, úlohy a zodpovednosti, investovať do rozvoja zručností a systematicky budovať dôveru v nové nástroje. Pri pohľade na globálne údaje z prieskumu však vyplýva, že v tomto smere aktuálne dosahuje pokrok len 6 % firiem na svete.
Zdroj: Igor Omilaev / Unsplash.com
Fakty alebo fikcia? Dôveryhodné dáta v čase umelej inteligencie
S rastúcim využívaním AI je čoraz náročnejšie rozlíšiť kvalitné a dôveryhodné informácie. Na túto skutočnosť musia reagovať aj HR oddelenia, a to najmä v oblastiach, ako sú nábor, hodnotenie výkonu či rozvoj zamestnancov, keďže pracujú s predpokladom, že získané údaje o zamestnancoch či uchádzačoch o prácu sú pravdivé. Hoci si 53 % českých a slovenských respondentov uvedomuje dôležitosť kvality dát, len 19 % organizácií dosahuje aspoň čiastočný pokrok v tejto oblasti. Bez jasného rámca správy údajov môže AI podporovať chybné rozhodnutia, znižovať zodpovednosť ľudí a negatívne ovplyvňovať dôveru aj reputáciu firmy.
AI mení rozhodovanie aj firemnú kultúru
Umelá inteligencia stále častejšie vstupuje aj do rozhodovacích procesov, ktoré boli doteraz doménou manažérov. Viac než polovica českých a slovenských respondentov považuje vplyv AI na rozhodovanie za zásadný. Organizácie preto hľadajú rovnováhu medzi využitím dát a technológií a zachovaním ľudského úsudku, zodpovednosti a autonómie. Okrem toho AI často nenápadne ovplyvňuje aj firemnú kultúru. Až 72 % respondentov z Česka a Slovenska vníma jej významný vplyv, ale iba 20 % firiem dosahuje aspoň čiastočné výsledky v tejto oblasti. Z globálneho pohľadu sa zároveň ukazuje, že AI je predovšetkým kultúrnou, nie technologickou výzvou. Podľa štúdie 65 % spoločností na svete očakáva významnú zmenu vo svojej firemnej kultúre v dôsledku AI. Nejasne nastavené pravidlá používania umelej inteligencie môžu ale oslabovať dôveru zamestnancov v AI a znižovať ochotu ju používať, čím brzdia jej zmysluplné zavádzanie.
Budovanie hodnoty prostredníctvom riadenia schopností a kapacít
Umelá inteligencia mení spôsob, akým organizácie pracujú s kapacitami a zručnosťami. Technológie dnes umožňujú súčasne zvyšovať rýchlosť, kvalitu a efektivitu, čo si vyžaduje nový prístup k práci a zdrojom. Konkurenčná výhoda tak vzniká vďaka schopnosti firmy zladiť v reálnom čase ľudí, ich zručnosti a dostupné technologické zdroje tam, kde sa vytvára najväčšia hodnota. Až 88 % účastníkov prieskumu z Česka a Slovenska považuje túto koordináciu za rozhodujúcu na dosiahnutie lepších výsledkov.
„Rozhodnutia firiem dnes majú omnoho širší dopad než predtým – neovplyvňujú len ekonomické výsledky, ale aj zamestnancov, zákazníkov, komunity a prostredie, v ktorom organizácie pôsobia. Kľúčovou výzvou je preto využiť potenciál umelej inteligencie a nových technológií spôsobom, ktorý podporuje inovácie a výkonnosť, ale zároveň zachováva ľudský úsudok, dôveru a zodpovednosť pri rozhodovaní,“ dopĺňa Zuzana Kostiviarová.
Tradičné funkcie narážajú na svoje limity
Rýchle zmeny a technologický vývoj zároveň oslabujú tradičný model fungovania firiem postavený na oddelených funkciách, ako sú HR, IT či financie. Naopak, dochádza k prepájaniu expertíz naprieč organizáciou. Viac ako 57 % respondentov z Česka a Slovenska (celosvetovo je to 66 %) považuje posúvanie hraníc medzi funkciami za nevyhnutné nielen na dosiahnutie lepších výsledkov, ale aj preto, aby dokázali držať krok s dynamikou modernej práce. Podstatne teda rastie význam medziodborovej spolupráce, flexibility a schopnosti pružne reagovať na konkrétne biznisové situácie v reálnom čase. Práve rýchlosť a flexibilitu označuje podľa štúdie 7 z 10 globálnych lídrov z biznisu za hlavnú konkurenčnú stratégiu v nasledujúcich troch rokoch.
Adaptabilita ako kľúčová konkurenčná výhoda
Vedieť rýchlo sa prispôsobovať zmenám je podľa prieskumu jednou z najdôležitejších schopností súčasných organizácií. Až 83 % českých a slovenských respondentov, čo je v súlade s celosvetovými výsledkami, vníma posilňovanie adaptability ako zásadné, pričom viac ako tretina firiem už v tejto oblasti zaznamenáva konkrétny pokrok. Umelá inteligencia pritom hrá v rozvoji adaptability dôležitú úlohu – umožňuje pracovníkom získavať okamžitú spätnú väzbu, priebežne sa vzdelávať, ako aj experimentovať priamo v ich každodennej práci.
Zdroj: Deloitte