Za miernejším hodnotením je najmä menej negatívne, či dokonca pozitívne hodnotenie niektorých položiek, ktoré predtým vnímali dlhodobo negatívne. Na druhej strane si najhoršie hodnotenie od začiatku zostavovania IPP vyslúžila položka Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily. Signalizuje to vážny nedostatok pracovných síl, na ktorý podnikatelia už dlhšie upozorňujú. Bola to šiesta najhoršie hodnotená položka, horšie ako korupcia alebo ekonomická kriminalita.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Najnegatívnejšie spomedzi všetkých položiek IPP hodnotili respondenti už tradične „Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. V spoločnosti totiž silne rezonovalo meno špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, a odhalenie, že za osem rokov nepodal ani jednu obžalobu v 61 prípadoch, ktoré dozoroval.
Ozval sa aj bývalý šéf vyšetrovania kauzy Gorila Marek Gajdoš, ktorý sa na neho sťažoval pre brzdenie vyšetrovania v prípade úplatkov pre exministra hospodárstva Jirka Malchárka. Ani v tomto štvrťroku nechýbalo pokračovanie sporov medzi predsedníčkou najvyššieho súdu Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom, čo obrazu súdnictva tiež neprospieva.
Druhý najväčší pokles zaznamenalo Uplatňovanie rovnosti pred zákonom. Kauzy spájané s Ladislavom Bašternákom poznamenali aj tento štvrťrok, keď sa u neho konali dve razie a bol obvinený z daňových podvodov. Hoci premiér Robert Fico dlhodobo čelí kritike, že býval v jeho byte, opäť sa odmietol odsťahovať s odôvodnením, že si musí nájsť trvalé bývanie. Opozícia poukazuje na mimoriadne výhodné nájomné, ktoré môže byť formou úplatku.
Slovensko sa medziročne opäť prepadlo aj v rebríčku vnímania korupcie, na čo premiér reagoval ohlásením intenzívnejšieho boja proti korupcii. V celkovom kontexte udalostí však jeho slová vyznievajú nedôveryhodne a v občanoch budia dojem, že zákony neplatia pre všetkých rovnako. Nedôveru umocňujú aj vyjadrenia bývalých policajtov, ktorí hovoria o nátlaku a marení ich práce. Negatívne vnímanie tejto položky spôsobuje aj Robert Kaliňák, ktorý napriek všetkým podozreniam zotrváva na poste ministra vnútra.
Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci sa dostali na tretiu priečku negatívneho hodnotenia podnikateľov. Hoci štát vyberá na daniach každý rok viac, Slovensko nielenže stále hospodári s deficitom, ale vláda nahlas uvažuje o uvoľnení dlhovej brzdy. Neustále sa pritom objavujú informácie o nehospodárnom nakladaní s majetkom štátu.
Výrazné, približne 5-percentné zhoršenie prisúdili podnikatelia aj položkám Byrokracia a prieťahy na úradoch, Funkčnosť politického systému, Výskyt hospodárskej kriminality, či Úroveň korupcie na úradoch, či Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily. Vo vyše 3%-nom mínuse sú Pracovnoprávna legislatíva a Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť všetkých zákonov.
Okrem tradične pozitívne hodnotených položiek vlastného vplyvu podnikov na podnikateľské prostredie sa do plusovej zóny už druhý štvrťrok po sebe preklopila položka Konkurzná a exekučná legislatíva, za čo môže najmä prijatie novely exekučného poriadku a zmeny v zákone o reštrukturalizáciách. Podnikatelia po prvý raz vnímali aj zlepšenie vo Funkčnosti štátnych inštitúcií, či Regulácii cezhraničného obchodu. O niečo výraznejšie zlepšenie si pripísali položky alebo Cenová stabilita, Stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu EUR a Prístup k finančným zdrojom.
Zdroj: PAS