Prepad slovenskej ekonomiky dosiahol v 2. štvrťroku 12%, čo je podobný pokles ako zaznamenala eurozóna v priemere. Pokles bol napokon o niečo menší ako sme čakali (-15%) a ako naznačovali ešte pomerne zlé májové dáta. Jún však už priniesol svižné oživenie. Oproti 1. štvrťroku 2020 ekonomika klesla o 8%.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Júnové dáta ukazujú už pomerne dobrý obrázok – tržby maloobchodu klesli medziročne už len o 1,6 % r/r, priemysel o 9%, a vývozy len o 1%. V priemere za 1. polrok tak pokles ekonomiky dosiahol 8 % a pokiaľ sa situácia v súvislosti s covidom nezhorší natoľko, že by došlo k opätovnému uzatváraniu ekonomík v druhom polroku, môže byť celoročný pokles menší než náš oficiálny odhad na úrovni 7,5 %.
Oživenie nateraz vyzerá byť v tvare písmena V. Štatistický úrad upozorňuje, že v súvislosti s nejasnou situáciou okolo covidu a uvoľnením reportovacích povinností pre podniky, môžu byť následné revízie dát väčšie než obvykle. Druhý odhad HDP ako aj štruktúra budú zverejnené 4. septembra.
Podľa analytikov UniCredit bol prepad slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku výrazne miernejší ako boli pôvodné pesimistické očakávania i o niečo optimistickejšie priemerné očakávania trhu. Relatívne silné oživenie kľúčového priemyslu v poslednom mesiaci štvrťroka tak pravdepodobne predsa len pomohlo zmierniť ekonomický pokles v druhom štvrťroku. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu sa výkon slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku v porovnaní s úvodom roka znížil o 8,3% (sezónne očistené). Na rozdiel od pôvodných očakávaní tak Slovensko v druhom štvrťroku nezaznamenalo dokonca ani historicky najsilnejší medzikvartálny prepad HDP (v prvom štvrťroku 2009 klesol HDP medzikvartálne až o 9,4%). Na rozdiel od krízy v roku 2009, kedy bol pokles HDP koncentrovaný len do jedného štvrťroka, sa však tentoraz rozložil do dvoch kvartálov. V medziročnom porovnaní tak už slovenská ekonomika zaznamenala historicky (t.j. od roku 1993) najvýraznejší prepad, keď sa dynamika jej medziročného poklesu prehĺbila z -3,7% v úvode roka až na -12,1%.
Kým v prvom štvrťroku sa Slovensko zaradilo medzi najviac zasiahnuté ekonomiky a patrilo medzi najvýraznejšie klesajúce ekonomiky eurozóny (i EÚ), v druhom štvrťroku bol prepad ekonomickej aktivity na Slovensku už výrazne miernejší ako v priemere v krajinách eurozóny (i EÚ). Podľa predbežných údajov Eurostatu sa ekonomika eurozóny v druhom štvrťroku medzikvartálne prepadla až o 12,1% (EU o 11,9%), pričom dynamika jej medziročného poklesu sa prehĺbila z -3,1% až na -15,0% (z -2,5% na -14,4% v prípade EÚ). Zdá sa pritom, že miera poklesu európskych ekonomík v druhom štvrťroku pomerne presne kopírovala priebeh pandémie v jednotlivých krajinách a najmä mieru obmedzenia pohybu v jednotlivých krajinách. Najvýraznejší pokles HDP spomedzi krajín eurozóny zaznamenalo Španielsko, ktoré zároveň (podľa dát Google Mobility) vykázalo aj najvýraznejšie obmedzenie pohybu spomedzi všetkých krajín EÚ (v porovnaní s prvým štvrťrokom v priemere až o približne 40%). Naopak krajiny s relatívne miernejším priebehom pandémie (počas druhého kvartálu) ako Nemecko, Rakúsko, ale aj väčšina krajín regiónu strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, či Česka, neboli nútené prijímať až tak prísne opatrenia obmedzujúce pohyb obyvateľstva a zároveň zaznamenali aj miernejší pokles svojich ekonomík.
Štruktúru poklesu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku zverejní Štatistický úrad až v úvode septembra. Na základe mesačných dát sa však dá predpokladať, že k poklesu výraznou mierou pravdepodobne prispela väčšina zložiek HDP, na rozdiel od prvého štvrťroka najmä domáceho dopytu. Napriek silnejšiemu ako očakávanému júnovému oživeniu, maloobchod, priemysel, či stavebníctvo ostávali stále výrazne v červených číslach. Na druhej strane, bilancia zahraničného obchodu sa postupne vrátila k prebytkom, ktoré sa medziročne dokonca rozšírili. Čiastočne síce aj vďaka cenovým vplyvom (lacnejšia ropa), čistý export by však ani v reálnom vyjadrení nemusel zásadnejšie znižovať HDP v druhom štvrťroku, a to i napriek výraznému poklesu vývozov v dôsledku chýbajúceho externého dopytu. Nižší domáci dopyt (či už spotrebný, investičný, ale aj v dôsledku chýbajúceho dopytu priemyslu po materiály do výroby) totiž výrazne okresal i dovozy. Z ponukovej strany by hlavným zdrojom poklesu mohli byť sektory priemyslu, stavebníctva, turizmu, či dopravy, t.j. časti ekonomiky najviac zasiahnuté pandémiou a obmedzením pohybu. Nejaký pokles však pravdepodobne vykázala drvivá väčšina odvetví ekonomika.
Nižší výkon ekonomiky sa prejavil aj na zamestnanosti. Tá sa podľa údajov Štatistického úradu v druhom štvrťroku v porovnaní s úvodom roka znížila o -1,6% (sezónne očistené) a dynamika jej medziročného poklesu sa tak prehĺbila z -0,5% na -2,6%. Aj napriek tomu platí, že gro nižšej ekonomickej aktivity sa (zatiaľ) nepremietlo do zníženia zamestnanosti, ale prejavilo sa na znížení produktivity práce, ktorá v reálnom vyjadrení medziročne klesla až o 9,9%.
Miernejší pokles HDP v druhom štvrťroku príjemne prekvapil. S revíziou nášho odhadu HDP pre tento a budúci rok síce ešte vyčkáme na štruktúru poklesu HDP v prvej polovici roka, odhad prepadu slovenskej ekonomiky v tomto roku však pravdepodobne zmiernime z -12% na -8 až -9%. Naďalej predpokladáme, že výpadok spôsobený pandémiou sa plne nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémia sa ekonomika pravdepodobne vráti najskôr až v úvode roka 2022. Riziká pritom ostávajú významné a súvisia najmä z ďalším priebehom pandémie. Zdá sa, že druhá vlna pandémia sa už naprieč európskymi krajinami rozbehla, avšak krajiny už vedia lepšie manažovať priebeh pandémia (aspoň zatiaľ) a nepristupujú už k prijímaniu prísnych protipandemických opatrení, ktoré by prakticky zastavili ekonomicky život v krajine, ako tomu bolo na jar. Na druhej strane, opätovný rozbeh pandémie predsa len môže brzdiť ekonomické oživenie v nasledujúcich mesiacoch. Aj lokálne ložiská pandémia môžu obmedzovať produkciu v časti ekonomiky, pričom cez subdodávateľský reťazec (a chýbajúce dodávky) sa ekonomická slabosť z postihnutého regiónu (fabriky) môže šíriť aj do ostatných regiónov krajiny, či okolitých krajín. Zotaveniu v krajinách s lepším vývojom pandémie by teda nemusel brániť len nestabilný dopyt, ale aj prípadné problémy na ponukovej strane (narušená časť dodávok). Ešte výraznejším rizikom je opätovný silnejší nábeh pandémie, ktorí by si vyžiadal už i návrat prísnych protipandemických opatrení a opätovné výraznejšie obmedzovanie pohybu by mohol spôsobiť aj opätovný ekonomický pokles a priebeh recesie v podobe „W“ alebo dlhšieho obdobia opakujúcich sa „V“. V takom prípade by aj slovenská ekonomika v tomto roku pravdepodobne zaznamenala dvojciferný pokles. S pozdravom
Zdroj: SLSP, Štatistický úrad SR, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
