Analýza: Korekcia v stavebníctve pokračovala aj v máji
Stavebníctvo v máji pokračovalo v očakávanej korekcii z prekvapivo silných úrovni produkcie v predchádzajúcich dvoch mesiacoch. V máji sa už produkcia stavebníctva vrátila viac menej do normálnych hodnôt. A hoci stále zaznamenávala relatívne dynamický medziročný nárast, tentoraz už len v jednociferných hodnotách. Stavebníctvo nahor i naďalej ťahá najmä prekvapivo silná výstavba bytov. Stavebné povolenia, či rekordne nízka novo začatá výstavba v prvom štvrťroku však otvárajú otázky o udržateľnosti tohto rastu.
Ku korekcii stavebníctva prispelo domáce stavebníctvo
Naopak, v máji za minulými mesiacmi zaostala výstavba infraštruktúry. Tá zaznamenala pokles už druhý mesiac v rade. Na rozdiel od apríla sa pritom už nejednalo len o ľahkú korekciu a tak sa do červených čísel prepadla už aj v medziročnom porovnaní. Blížiaci sa koniec projektov financovaných z Plánu obnovy tak už podľa očakávaní začína spomaľovať i rast tejto časti stavebníctva.
Podľa údajov Štatistického úradu stavebná produkcia v máji pokračovala v korekcii rekordne silnej aktivity z úvodu jari a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa po očistení o sezónne vplyvy znížila o 2,7%. V medziročnom porovnaní sa tempo jej rastu zvoľnilo z 13,2% na 6,8%. Medziročný rast stavebníctva sa tak vrátil na úrovne, na ktorých sme ho videli v mesiacoch pred marcovo-aprílovým boomom – v priemere v septembri až februári (t.j. 6 mesiacov predchádzajúcich marcu) stavebníctvo v priemere rástlo tempom 7,3% medziročne.
Ku korekcii stavebníctva v máji prispelo výlučne domáce stavebníctvo – so spomalením medziročného rastu z 17,7% na 7,8%. Naopak, po slabšom apríli sa stavebná produkcia tuzemských firiem v máji čiastočne zotavila – medziročne stagnovala (0,0%), po tom, čo v apríli medziročne klesala až o 14,7%.
Tuzemské stavebníctvo i v máji ťahala nahor predovšetkým výstavba budov a v nej prekvapivo stále najmä výstavba bytov. Medziročný rast vo výstavbe budov sa síce zmiernil z 18,0% na 11,7%, avšak výlučne pod vplyvom korekcie stavebnej aktivity vo výstavbe nebytových budov (z 15,5% na 4,6%). Naopak, výstavba bytov sa udržala na silných úrovniach predchádzajúcich mesiacov – v porovnaní s aprílom sa (i po očistení o sezónne vplyvy) dokonca jemne zvýšila a tempo jej medziročného rastu sa zrýchlilo z 21,9% na 23,1%.
Už menej sa darilo menšiemu zo segmentov stavebníctva – výstavbe infraštruktúry. Cyklus projektov financovaných z Plánu obnovy sa končí, zatiaľ čo nové projekty financované z iných zdrojov (najmä aktuálneho rozpočtovacieho obdobia EÚ fondov) sa rozbiehajú len pomaly. Stavebná produkcia vo výstavbe infraštruktúry tak (po očistení o sezónu) klesla už druhý mesiac v rade, tentokrát až o približne desatinu, a jemne (o 0,5%) už zaostala aj za úrovňou z rovnakého obdobia minulého roka. Ešte v apríli pritom medziročne rástla až o 17,0%.
Ilustračné foto: Jamar Penny / Unsplash.com
Výstavba infraštruktúry by už mohla mať kulmináciu za sebou
I naďalej predpokladáme, že silný rast vo výstavbe bytov nebude dlhodobo udržateľný, keďže úvod roka nepriniesol novo zahájenú výstavbu bytov, ktorá by mohla napomôcť držať stavebnú aktivitu zvýšenú dlhodobo. Trh s bývaním pritom po minuloročných známkach oživenia opäť schladzujú i vyššie úrokové sadzby, či negatívny vplyv fiškálneho konsolidačného balíčka. I napriek tomu nateraz neočakávame úplný kolaps trhu s bytmi ako by naznačovala novo začatá výstavba, či stavebné povolenia v úvode roka. Rekordné rasty z jari ale takisto nie sú podložené ekonomickými fundamentami a preto je ich korekcia viac ako pravdepodobná. Výstavba bytov by sa tak počas leta/jesene mohla vrátiť i k miernym medziročným poklesom. Nižšiu aktivitu by mohla vykazovať aj výstavba nebytových budov, a to v dôsledku nižšej podnikovej investičnej aktivite v ekonomike.
Zdá sa, že výstavba infraštruktúry by už mohla mať kulmináciu za sebou. Postupná finalizácia projektov z Plánu obnovy začína postupne oslabovať jej momentum. A hoci časť končiacich projektov nahradia nové projekty financované z EÚ fondov, v prechodovej fáze môže v dôsledku presunu kapacít dochádzať aj k výraznejším krátkodobým poklesom produkcie. Navyše, chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry môžu pozitívne efekty z rozbehu nových verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. odďaľovať. Čoraz častejšie tak najskôr budeme i v tomto menšom segmente stavebníctva pozorovať červené rastové čísla (najmä v medziročnom porovnaní). Tento pokles môžu, najmä na prelome leta a jesene, aspoň prechodne zmierňovať zvýšené investície do opráv a údržby motivované blížiacimi sa komunálnymi voľbami.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
