Budovy čaká najväčšia zmena za desaťročia. Aký bude nový štandard podľa EPBD pri novostavbách a renováciách?
Národná rada SR v polovici septembra schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá od 1. januára 2027 prenáša do slovenskej legislatívy európsku smernicu o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Investičné rozhodnutia však nemožno prijímať iba podľa legislatívneho minima a developeri ani vlastníci budov by nemali čakať na vykonávacie vyhlášky. Smernica totiž ovplyvňuje projekty už vo fáze konceptu a architektonického návrhu, no týka sa aj renovácií. V praxi môže ignorovanie EPBD spôsobiť značné predraženie. Na čo sa pripraviť, vysvetľujú dekan Fakulty architektúry a dizajnu STU Branislav Puškár a Ľuboš Barborík, country manager LOXONE Slovensko.
Nový štandard EPBD už od roku 2028
Na novostavby sa bude vzťahovať štandard budov s nulovými emisiami (ZEB, Zero Emission Building) – pri nových verejných budovách má platiť od 1. januára 2028, pri všetkých ostatných nových budovách od 1. januára 2030. EPBD výrazne ovplyvní samotné architektonické riešenie – orientáciu budovy, technické zariadenia aj inteligentné systémy. Renovácie budov dostanú oveľa systematickejší rámec.
„Dôležitým novým nástrojom je takzvaný pasport obnovy budovy, ktorý má vlastníkom ukázať postupnosť opatrení vedúcich k hĺbkovej obnove. V praxi to môže zmeniť spôsob prípravy rekonštrukcií – namiesto jednotlivých izolovaných zásahov sa bude pracovať s dlhodobou stratégiou obnovy,“ uvádza dekan Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD. a upozorňuje, že rok 2028 je pri nových projektoch už príliš blízko na to, aby investičné rozhodnutia nezohľadnili náležitosti vyplývajúce zo smernice EPBD, a to bez ohľadu na to, kedy budú prijaté vykonávacie predpisy: „Dôležité je pritom rozlišovať, čo bude právne povinné podľa slovenskej legislatívy a čo je rozumné urobiť pri projekte so životnosťou niekoľko desiatok rokov.“
Podľa Puškára je preto racionálne zohľadniť a naplánovať lepšiu izoláciu, kvalitnejšie technológie, fotovoltiku a ďalšie opatrenia, aby budova nebola o pár rokov energeticky neefektívna, drahá na prevádzku alebo nepredajná. Obnova existujúceho fondu sa má podľa EPBD plánovať systematicky vrátane energetickej hospodárnosti, nákladov, technického stavu, dekarbonizácie aj životného cyklu budovy. „Energetická hospodárnosť má byť iba jedným z kritérií. Najprv bude potrebné identifikovať budovy s najväčším regulačným rizikom. Prioritou je vyčleniť budovy, ktoré sú energeticky najslabšie a zároveň môžu ‚spadnúť‘ do kategórie, na ktorú sa budú vzťahovať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, čo by znamenalo aj povinné investície a nižšiu trhovú hodnotu,“ radí dekan FAD STU, ktorý sa edukácii firemného sektora a uplatňovaniu legislatívy v oblasti inteligentných budov venuje takmer dve desaťročia.
Nový pohľad na energetickú efektivitu budov
Dnes sa energetická hospodárnosť v praxi často vníma ako jedna z profesijných častí projektu, ktorú je potrebné skoordinovať s architektúrou a technickým zariadením budov (TZB). EPBD smeruje k opačnému prístupu: energetická hospodárnosť má byť jedným zo základných vstupov do architektonického návrhu. Už prvotná koncepcia nového projektu musí riešiť napríklad orientáciu a kompaktnosť budovy, veľkosť a umiestnenie presklených plôch, tienenie a ďalšie faktory.
Dobrým príkladom sú letné horúčavy. Smernica požaduje, aby členské štáty EÚ pri nových aj obnovovaných budovách riešili adaptáciu na zmenu klímy a kvalitu vnútorného prostredia. Opatrenia proti prehrievaniu sa stávajú pevnou súčasťou návrhu budovy. „EPBD upozorňuje na potrebu opatrení, ktoré predchádzajú prehrievaniu – napríklad tienenia, dostatočnej tepelnej kapacity konštrukcie a pasívnych spôsobov chladenia. Do úvahy sa má brať aj mikroklíma v okolí budovy a efekt mestského tepelného ostrova,“ konštatuje Puškár s tým, že ide o pomerne zásadný posun oproti tradičnému uvažovaniu.
Smart budovy a ich riadenie prevádzky v reálnom čase
EPBD sa veľmi výrazne dotkne projektovania technických systémov budov. Napokon väčšina emisií CO2 budovy pochádza z jej prevádzky, nie zo samotnej výstavby. Technické systémy budovy majú podľa smernice šetriť energiou a zároveň sa prispôsobovať tomu, čo sa deje okolo nich – od počasia až po situáciu v energetickej sieti. Súčasťou koncepcie je aj inteligentná pripravenosť budov, teda schopnosť systémov spolupracovať, monitorovať spotrebu, riadiť ju a využívať flexibilitu budovy. V praxi to znamená väčší dôraz na automatizáciu budov, smart reguláciu vykurovania a chladenia, riadenie vetrania, prepojenie fotovoltiky a ďalších technológií. „EPBD stanovuje, že pri technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti majú byť nebytové budovy vybavené systémami automatizácie a riadenia. Riadiaci systém má byť schopný priebežne monitorovať, zaznamenávať a analyzovať spotrebu energie, umožniť jej úpravu, porovnávať výkonnosť budovy s referenčnými hodnotami a upozorniť správcu na možnosť zlepšenia,“ uvádza Branislav Puškár. Takéto systémy dnes ponúka napríklad spoločnosť LOXONE, ktorá sa automatizácii budov venuje od roku 2009.
„Budova už nemá byť iba energeticky úsporná. Má vedieť sama ukázať, kde energiou plytvá. Naše riešenia – od automatizácie vykurovania, chladenia a vetrania cez inteligentné tienenie až po monitoring energií a integráciu fotovoltiky – umožňujú budovám a ich prevádzkovateľom fungovať efektívne a v súlade s požiadavkami smernice EPBD. Automatizácia budov sa stáva kľúčovým prvkom, ktorý zvyšuje hodnotu budovy počas celého jej životného cyklu,“ uvádza Ľuboš Barborík, country manager LOXONE Slovensko.
Automatizácia riadenia budov bude nutnosťou
Smernica pritom stanovuje aj konkrétne termíny. Nebytové budovy s efektívnym menovitým výkonom vykurovania, klimatizácie alebo kombinovaných systémov s vetraním nad 290 kW mali byť systémami automatizácie a riadenia vybavené do konca roka 2024. Do konca roka 2029 sa táto povinnosť rozšíri na nebytové budovy s výkonom nad 70 kW. Rovnaké budovy musia mať aj automatické riadenie osvetlenia – pri výkone nad 290 kW do konca roka 2027, pri výkone nad 70 kW do konca roka 2029. Podľa skúseností Branislava Puškára je automatizácia riadenia budov menej viditeľná, ale pre vlastníkov a správcov budov mimoriadne praktická časť EPBD: „Budova sa má postupne zmeniť z objektu, ktorý sa raz za čas energeticky ‚skontroluje‘, na objekt, o ktorom sa priebežne zbierajú dáta, vyhodnocujú sa a podľa nich sa riadi jeho prevádzka. Najmä pri väčších nebytových budovách už nebude systém riadenia budov (BMS) nadštandardným vybavením, ale elementárnou súčasťou technického konceptu.“
„Rok 2029 znie vzdialene, no pre budovu, ktorá sa dnes projektuje alebo rekonštruuje, je to prakticky zajtra. Ak sa automatizácia zohľadní už v projekte, nie je to dodatočný náklad, ale investícia, ktorá sa vracia cez nižšiu spotrebu a jednoduchšiu prevádzku. V LOXONE vidíme, že vlastníci budov čoraz častejšie nechcú iba splniť povinnosť. Chcú budovu, ktorá sa o energiu postará sama a správcovi ukáže, kde je priestor na zlepšenie,“ dopĺňa Ľuboš Barborík z LOXONE Slovensko.
Zdroj: LOXONE Slovensko
