Slovensko spúšťa sériu opatrení, ktoré majú firmám aj verejnému sektoru pomôcť zvládnuť digitálnu transformáciu. Automatizácia a robotizácia mení spôsob práce naprieč odvetviami. Napriek tomu, že dopyt po technológiách je na Slovensku zatiaľ nízky, niektoré prelomové riešenia svetovej úrovne už dnes nájdeme v slovenských skladoch, mestách aj nemocniciach.
Nástup jazykových modelov a umelej inteligencie výrazne urýchlil prenikanie technológií naprieč odvetviami. Podľa Svetového ekonomického fóra sa do roku 2027 až 23 % pracovných miest zmení, 44 % zručností pracovníkov bude potrebné aktualizovať a až 60 % zamestnancov bude potrebovať preškolenie. Predpokladom na úspešné zvládnutie prebiehajúcej vlny digitálnej transformácie je aktívna účasť zamestnancov v celoživotnom vzdelávaní.
„Digitalizácia a umelá inteligencia už dávno nie sú len technické pojmy či nástroje na zefektívnenie práce. Čoraz výraznejšie ovplyvňujú to, ako žijeme a pracujeme, a majú priamy dosah na smerovanie celej spoločnosti,“ hovorí štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Radoslav Štefánek. Podľa neho má Slovensko šancu zvládnuť digitálnu transformáciu len vtedy, ak nastavíme prehľadné legislatívne rámce a prehĺbime spoluprácu medzi štátom a súkromným sektorom.
Kľúčovú úlohu v transformácií technológií zohráva vrcholoví manažment a to ako v súkromnom sektore, tak aj v samospráve a vo verejných inštitúciách. Slovensku má pomôcť projekt „Digitálna budúcnosť“ pod záštitou Digitálnej koalície, ktorý má oživiť implementáciu technológii. „Vrcholoví riadiaci pracovníci sú kľúčovými nositeľmi zmien. Práve preto im prinášame konkrétne nástroje a odporúčania, ako identifikovať úroveň digitálnych a zelených zručností v ich organizáciách a ako naštartovať vlastný transformačný proces,“ povedal predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský.
Záujem o zavádzanie moderných technológií je nízky aj na strane firiem. „Na Slovensku stále nie je výrazný dopyt po technológiách – firmy sa viac spoliehajú na pracovnú silu. Investície do automatizácie považujú za príliš dlhodobé a často sa im vyhýbajú. V posledných rokoch však niektoré firmy uznali, že sa im investícia oplatí,“ vysvetľuje Kristián Hajdu, z Raben logistics Slovakia. Napriek tomu na Slovensku môžeme už dnes vydávať robotických pomocníkov a to ako vo fabrikách, tak aj v exteriéry.
Nie všetko, čo vonia po automatizácií a zvyšovaní produktivity práce sa odohráva vo výrobných halách či IT centrách. Príkladom technologického „osvieženia“ je aj lyžiarske stredisko vo Valčianskej doline. S úpravou strmého terénu im pomáha inovatívna kosačka na diaľkové ovládanie. „V náročnom teréne, kam sa traktor nedostane a kde je pohyb s krovinorezom kvôli strminám a hustému porastu takmer nemožný, využívame Spider. Pre naše lyžiarské stredisko je to výborný pomocník, pretože zdoláva strmé kopce, hrubšie trávnaté porasty či krovie - vďaka patentovanému riešeniu sa dostane takmer všade,“ hovorí Ladislav Cisárik, vedúci lyžiarského strediska vo Valčianskej doline.
Vďaka stroju odpadá fyzicky náročná práca, takže zamestnanci sa môžu sústrediť na odborné a technické úlohy. „Kedysi strmé svahy pod vlekmi kosili traja pracovníci ručne, dnes si s tým poradí jeden Spider. Ušetríme tak ľudské kapacity, ktoré vieme presunúť na iné úlohy – napríklad údržbu vlekov a technických zariadení. Práce je stále dosť,“ vysvetľuje Cisarík.
Stroj má potenciál nahradiť výkon až 16 ľudí. „Diaľkovo ovládané terénne kosačky môžu pomôcť mestám aj jednotlivcom, ktorí nestíhajú pravidelne kosiť trávu. Okrem toho že vedia kosiť v svahu so sklonom až 60 stupňov, sa produktivita jednej kosačky vyrovná 16 pracovníkom s krovinorezom,“ konštatuje Lubomír Dvořák zo spoločnosti Spider, ktorej inovatívne kosačky sa vyvážajú do celého sveta.
Pavúk na diaľkové ovládanie môže zaskočiť aj obyvateľov Karlovej vsi. „Sme mestská časť so skutočne extrémnym svahovitým terénom – miestami sú tu kopce horšie než v Tatrách, ba dokonca ako kdekoľvek inde na Slovensku. Prakticky celé naše územie je v kopcoch, takže využitie kosačky vieme naozaj naplno využiť. Ukázalo sa však, že Spider si dobre poradí aj mimo svahov. Nedávno sme ho nasadili na našom futbalovom ihrisku, ktoré pokosil rýchlo, čisto a elegantne,“ uviedol Anton Horínek, riaditeľ verejno-prospešných služieb v Karelovej vsi.
Autonómne roboty v skladoch znesú vyššiu záťaž a kompenzujú nedostatok pracovnej sily. „Robot s LIDArom sa orientuje samostatne, nepotrebuje navádzanie, pomocou WIFI je napojený na svoj riadiaci systém. Najväčší z nich unesie až 3 000 kg – to je dvakrát viac ako prepravuje ručne človek na štandardnom paletovom vozíku,“ vysvetľuje Lukáš Hronek z KUKA Robotics.
V logistike sa automatizácia presúva stále viac aj do detailných, no časovo náročných činností. „V rámci takzvaných value added services, vieme zabezpečiť napríklad štítkovanie, olepovanie či balenie viacerých produktov do jedného balenia. Tieto procesy máme štandardne automatizované a vykonáva ich stroj,“ opisuje Hajdu z Raben logistics Slovakia.
Nové technológie dokážu nahradiť aj manuálne upratovanie a pracovať efektívne i v neprístupných priestoroch – a to bez použitia vody. Automatizované čistenie skladov prináša úsporu nákladov aj vody a zároveň zvyšuje hygienický štandard v priemyselných prevádzkach. „Naše roboty znižujú náklady na čistenie až o 30 %, eliminujú prach a vlhkosť aj v ťažko dostupných miestach. V závislosti od veľkosti objektu môžeme ušetriť vyše 100 000 litrov vody ročne. Sklad je uprataný každý deň automaticky, bez zásahu človeka,“ hovorí Filip Zima, generálny riaditeľ divízie X-Care.
Umelá inteligencia sa na Slovensku udomácňuje nielen v samotnej liečbe, ale aj v sprievodnej administratíve, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zdravotníctva. „AI vstupuje do všetkých segmentov zdravotníctva. Najviac sa uplatňuje práve pri diagnostike ochorení,“ vysvetľuje MUDr. Beáta Havelková zo Slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie.
AI sa čoraz viac uplatní v rámce prevencie. „Umelá inteligencia môže hrať kľúčovú úlohu v znižovaní nákladov tým, že pomôže identifikovať vysokorizikových pacientov skôr a poskytne presnejšie nástroje na monitorovanie a predchádzanie chorobám,“ uzatvára Havelková.
Autor: Norbert Hoferica
