Ján Ščamba odpovedá na otázky o Inovačnom centre Siemens Healthineers v Bratislave
Otvorením SHIFT Inovačného centra v Bratislave prichádza úplne nový typ investície. Technologický powerhouse posilní pozíciu Slovenska v globálnom technologickom reťazci. Nebude len miestom, kde sa technológie vyvíjajú, ale aj miestom, kde vznikajú medicínske inovácie a know-how s globálnym dosahom. Na otázky o fungovaní inovačného centra odopovedal Ján Ščamba, šéf kyberbezpečnostných technológií a vývojového centra Siemens Healthineers Slovensko.
Prečo Siemens Healthineers otvára inovačné centrum práve na Slovensku?
Naše slovenské vývojové kapacity nie sú nový experiment, dodávajú do globálneho portfólia a majú za sebou preukázateľný výkon. Už roky staviame na fungujúcom základe. Slovensko má silné technické zázemie, univerzity, inžiniersku kultúru, ktorá je zvyknutá pracovať s presnosťou, ako aj dostatok ľudí, ktorí rozumejú softvéru aj hardvéru súčasne. To je v regulovanom zdravotníckom prostredí vzácna kombinácia. Rozhodnutie manažmentu spoločnosti vychádza z presvedčenia, že slovenský tím unesie zodpovednosť za produkt od návrhu po certifikáciu.
Čo znamená otvorenie centra pre Slovensko?
Otvorenie centra znamená posun v type práce, ktorá tu vzniká. Roky sa hovorilo o tom, že sa Slovensko musí dostať z pozície montážnej a servisnej ekonomiky. Toto je konkrétny príklad, ako to vyzerá v praxi: duševné vlastníctvo, ktoré vzniká v podobe inovácií tu a vyváža sa do celého sveta. Znamená to aj, že špičkoví ľudia nemusia odchádzať do Viedne, Mníchova či Zürichu, aby robili prácu na svetovej úrovni.
Prečo je centrum dôležité pre budúcnosť zdravotníctva?
Zdravotníctvo v Európe čelí matematike, ktorá nevychádza. Populácia starne, počet zdravotníkov klesá, dopyt po diagnostike rastie. Túto medzeru nezaplníme tým, že budeme viac pracovať. Zaplníme ju technológiou, ktorá zdravotníkovi vráti čas. Ťažisko inovácie v medtech sa presunulo z hardvéru na softvér, dnes o klinickom prínose prístroja rozhoduje z veľkej časti to, čo v ňom beží. A softvér sa dá vyvíjať tam, kde sú ľudia. Aj v Bratislave.
Na akých technológiách bude centrum pracovať?
Tri ťažiská: umelá inteligencia v klinických aplikáciách, kybernetická bezpečnosť zdravotníckych zariadení a kvantové technológie. Prvé dve sú okamžite aplikovateľné a majú priamy dopad na produkty. Kvantové technológie sú dlhodobejšia stávka. Sledujeme, kde reálne prinesú hodnotu v zobrazovaní a v spracovaní biomedicínskych dát, a chceme byť pripravení skôr, než sa to stane mainstreamom.
Čo konkrétne znamená vývoj umelej inteligencie v zdravotníctve?
Neznamená to, že algoritmus nahradí lekára. Znamená to, že rádiológ, ktorý má na stole dvesto vyšetrení, dostane tie kritické ako prvé. Že sa skráti čas od skenu k nálezu. Že sa merania, ktoré dnes robí človek ručne, urobia automaticky a konzistentne. A v pozadí je časť, o ktorej sa hovorí menej, dokázať regulátorovi, že model je robustný, vysvetliteľný a bezpečný počas celého životného cyklu. To je pod MDR a AI Aktom rovnako náročná disciplína ako samotný vývoj modelu a je to práve oblasť, kde chceme mať kompetenciu tu.

Foto: Siemens Healthineers Slovensko / dunaszerdahelyi.sk
Prečo je kybernetická bezpečnosť taká dôležitá v zdravotníctve?
V zdravotníctve je kybernetický incident klinický incident. Keď je nedostupný CT prístroj, nejde o dáta, ide o pacienta, ktorý čaká na diagnózu. Nemocnice sú dnes jedným z najčastejšie atakovaných sektorov v Európe a zariadenia majú životný cyklus desať aj pätnásť rokov, čo je z pohľadu bezpečnosti večnosť. Preto sa bezpečnosť musí navrhnúť do produktu, nie sa k nemu dolepiť. Regulácia, NIS2, MDR, požiadavky FDA, to už dnes vyžaduje. My to riešime ako inžiniersku disciplínu, nie ako compliance cvičenie.
Akú úlohu bude mať spolupráca s univerzitami či startupmi? Čo prinesie centrum mladým odborníkom a študentom?
Chceme, aby spolupráca s univerzitami bola pracovná, nie ceremoniálna. To znamená: spoločné témy diplomových a dizertačných prác, ktoré riešia reálne problémy z nášho portfólia, stáže s prístupom k skutočným produktom a učitelia, ktorí vidia, ako vyzerá vývoj v regulovanom prostredí. Pre študenta je najcennejšie práve to posledné, naučiť sa, že v zdravotníctve nestačí, aby kód fungoval; musí byť dokázateľne bezpečný. Túto skúsenosť inde na Slovensku nezíska. Pri startupoch nás zaujímajú tie, ktoré riešia úzko definovaný problém. Máme im čo ponúknuť v prístupe k trhu a k regulačnej ceste, čo je pre malý tím zvyčajne najväčšia bariéra.
Ako bude centrum spolupracovať s ostatnými inovačnými centrami Siemens Healthineers vo svete?
Ako rovnocenný uzol siete, nie ako predĺžená ruka. Fungujeme v modeli, kde lokalita vlastní konkrétne produktové a technologické oblasti a nesie za ne globálnu zodpovednosť, nie kde dostane zadanie a odovzdá výsledok. To je podstatný rozdiel a je to zároveň to, čo tu udrží ľudí.
Aké sú investície do centra?
Investícia do inovačného centra nie je jednorazová suma, ktorú prestrihnete spolu s páskou. Je to viacročný záväzok, ktorý sa dopĺňa podľa toho, ako rýchlo vieme naberať ľudí a ako sa vyvíja produktové portfólio, ktoré tu vzniká. Konkrétne číslo vytrhnuté z kontextu by povedalo veľmi málo. Podstatnejšia je štruktúra investície. Nesmerujú totiž len do vybavenia či techniky, ale do ľudí a ich kvalifikácie. Na mzdy členov tímu, ktoré budú na úrovni konkurencieschopnej voči Viedni a Mníchovu, nie voči regionálnemu priemeru. Investícia znamená vzdelávanie v oblastiach, kde sa kompetencia nedá kúpiť na trhu a musí sa vybudovať: certifikácia softvéru ako zdravotníckej pomôcky, validácia AI modelov, bezpečnostná architektúra. A znamená to laboratórne a testovacie prostredie, ktoré musí zodpovedať regulačným požiadavkám, čo je podstatne drahšie ako bežné vývojové pracovisko.
Investíciu osobne nevnímam ako jediný relevantný ukazovateľ toho, či to koncern myslí vážne. Podstatnejšie je jej horizont a to, čo za ňu vzniká. Ak investujete do priestorov, viete odísť za tri roky. Ak investujete do ľudí a do produktovej zodpovednosti, ktorú im zveríte, odísť neviete, pretože by ste prišli o kompetenciu, ktorú inde nemáte. Inovačné centrum v Bratislave je druhý prípad. Je to rozhodnutie na dekádu, nie na kvartál, a tak sme ho aj interne obhajovali.
Koľko nových pracovných miest vznikne?
Pracujeme s určitým odhadom. Nábor je viazaný na to, ako rýchlo vieme nájsť ľudí, ktorí naozaj zodpovedajú požiadavkám, a nie na to, koľko riadkov má tabuľka. Keby som povedal číslo, budeme sa o rok baviť o tom, či sme ho splnili, namiesto toho, o čom sa baviť máme, teda kto tu pracuje a na čom. Podstatnejšie ako počet je zloženie. Ťažisko tvoria inžinieri pre umelú inteligenciu a strojové učenie, špecialisti na kybernetickú bezpečnosť zdravotníckych zariadení a softvéroví architekti. K tomu roly, ktoré sú v našom odbore nevyhnutné a inde ich veľa nie je: regulačné a kvalitárske profily, ľudia, ktorí vedia priviesť softvér cez certifikáciu ako zdravotnícku pomôcku. Toto nie sú juniorské miesta na doplnenie kapacity. Je to seniorná práca s globálnou zodpovednosťou a podľa toho vyzerá aj náročnosť náboru. Metrika, na ktorej mi záleží, je iná ako počet nástupov. Zaujíma ma, koľko z týchto ľudí tu bude o päť rokov a koľko z nich dovtedy povedie vlastný produkt alebo vlastnú technologickú oblasť. To je jediný spoľahlivý ukazovateľ, že tu vzniklo skutočné inovačné centrum a nie prenajatá kapacita. Rovnako ma zaujíma, koľkých ľudí sa nám podarí priviesť späť zo zahraničia, pretože časť kompetencie, ktorú potrebujeme, dnes na Slovensku nesedí, ale sedí vo Viedni, Mníchove alebo Zürichu a je slovenská.
Aký bude prínos pre slovenské nemocnice a pacienta?
Pre nemocnice jednoznačne technológia, ktorá zvyšuje priepustnosť bez toho, aby zvyšovala počet personálu. Pre pacienta je to jednoduchšie, kratší čas čakania na výsledok a diagnostika rovnakej kvality v Prešove ako v Bratislave. Umelá inteligencia je z tohto pohľadu nástroj vyrovnávania: štandardizuje kvalitu vyhodnotenia bez ohľadu na to, kde pacient je. To je pre krajinu s regionálnymi rozdielmi v dostupnosti starostlivosti veľmi konkrétna hodnota. Dôležité je tiež, že slovenské nemocnice majú v nás partnera, ktorý má vývojárov v rovnakom časovom pásme a hovorí rovnakým jazykom.
Prečo práve Bratislava a nie iná krajina?
Pretože v internej súťaži obstála. Takéto rozhodnutia sa v koncerne robia porovnávaním lokalít a Bratislava vyhrala na kombinácii dostupného talentu, existujúcej stopy Siemens Healthineers na Slovensku a polohy, sme hodinu od Viedne a v strede stredoeurópskeho technologického koridoru. K tomu treba dodať vec, ktorá sa nedá zmerať v tabuľke - mali sme tu ľudí, ktorí boli ochotní si to odbojovať. Slovensko dlhé roky súťažilo o investície nákladmi. Toto je prípad, keď sme vyhrali kompetenciou.
Aké je postavenie inovačných centier v globálnej organizácii, čo je ich cieľom?
Inovačné centrá nie sú v našej štruktúre pobočky, ktoré vykonávajú zadania z centrály. Sú to uzly, ktoré vlastnia konkrétne technologické a produktové oblasti a nesú za ne zodpovednosť voči celej
organizácii. Rozdiel je zásadný. Lokalita, ktorá plní zadania, sa dá presunúť kedykoľvek. Lokalita, ktorá vlastní kompetenciu, sa presunúť nedá bez toho, aby o ňu koncern prišiel. Do prvej kategórie sme sa dostať nechceli a nie sme v nej. Cieľ týchto centier je z môjho pohľadu trojaký:
Prvý - byť tam, kde sú ľudia. Kompetencie, ktoré dnes potrebujeme, teda umelá inteligencia, bezpečnosť, softvérová architektúra v regulovanom prostredí, nie sú koncentrované v jednej krajine. Kto ich chce mať, musí ísť za nimi.
Druhý - skrátiť vzdialenosť medzi vývojom a klinickou realitou. Zdravotníctvo vyzerá inak v Nemecku, inak v Indii a inak na Slovensku, a produkt, ktorý má fungovať globálne, musí byť navrhnutý ľuďmi, ktorí tú rozmanitosť poznajú.
Tretí - priniesť do organizácie tempo. Menšia jednotka s jasným mandátom sa vie pohnúť rýchlejšie ako veľká centrálna štruktúra, a práve to je zmyslom toho, že sa volajú inovačné. Praktické fungovanie je jednoduchšie, než sa zvonku zdá. Existuje spoločná architektúra, spoločné procesy pre vývoj zdravotníckeho softvéru a spoločné regulačné požiadavky, tie sú nedeliteľné. V rámci nich má každé centrum svoju doménu a nesie za ňu výsledok. Nie je to súťaž medzi lokalitami o to isté zadanie, to by bola strata času. Je to deľba práce, kde každý uzol robí to, v čom je najsilnejší, a spolieha sa na ostatných v tom ostatnom.
A ešte jedna vec, ktorú by som nevynechal. Tieto centrá majú aj funkciu, ktorá sa neobjaví v organizačnej schéme. Sú miestom, kde sa testujú veci, na ktoré ešte nie je produktové zadanie. Kvantové technológie sú presne taký prípad. Ak by sme robili len to, čo má dnes biznis case, budeme o päť rokov dobiehať.
Zdroj: Siemens Healthineers Slovensko