Nárast času pri obrazovkách a nedostatok denného svetla urýchľujú šírenie myopie (krátkozrakosti), ktorej dôsledky sa prejavujú aj na psychike. Experti sa zhodu-jú, že sa zhoršené videnie výrazne premieta do psychiky, ovplyvňuje sebavedomie, sociálne fungovanie aj školský a pracovný výkon. Odporúčajú včasné vyšetrenie, cielenú korekciu vrá-tane nových technológií a systematickú podporu duševného zdravia, najmä u detí a mladých.
Krátkozrakosť už nie je len otázkou dioptrií. Podľa optometristky Mgr. Lívie Šidlovej, dipl. o. z Očnej Optiky MANIA a klinickej psychologičky Mgr. Alice Farkašovej sa zhoršené videnie výrazne premieta do psychiky, ovplyvňuje sebavedomie, sociálne fungovanie aj školský a pracovný výkon. Obe odborníčky upozorňujú na potrebu systematickej prevencie, modernej korekcie a lepšieho pre-pojenia očnej a psychologickej starostlivosti.
Foto: L. Šidlová, Zdroj: Očná Optika MANIA
„Slabozrakosť sa často spája s úzkosťou či stratou sebavedomia. No aj tam, kde sa nedá videnie úplne obnoviť, existujú riešenia od špeciálnych okuliarov po moderné kompenzačné pomôcky. A budúcnosť je ešte sľubnejšia. AR/VR technológie otvárajú dvere k novej nádeji pre slabozrakých,“ uvádza optometristka L. Šidlová. Klinická psychologička Alica Farkašová opisuje psychické dô-sledky dlhodobých zrakových ťažkostí ako časté a podceňované: „Chronické zrakové ťažkosti často vedú k zvýšenému prežívaniu smútku, beznádeje, úzkostí a pocitov izolácie. Strata vizuálnej istoty môže narušiť sebavedomie a obraz o sebe.“ Podľa nej môžu zmeny vyústiť až do úzkostnej alebo depresívnej symptomatiky. Strata zraku predstavuje významnú životnú zmenu a môže pôsobiť ako silný stresor. Bez podpory sa ľahko rozvinie úzkostná či depresívna symptomatika.
Odborníci odporúčajú vyhľadať vyšetrenie pri nových alebo častejších bolestiach hlavy, zhoršenom čítaní na diaľku, problémoch s orientáciou za šera či rýchlych zmenách dioptrií. V prípade detí je dôležité sledovať aj pokles pozornosti a zhoršenie výsledkov v škole. Cieľom má byť včasná intervencia tak, aby sa popri korekcii zraku nezabúdalo ani na psychickú pohodu.
Odborníci spájajú nárast myopie u detí s kombináciou dlhodobej práce na blízko a nedostatku priro-dzeného svetla. „Pri dlhodobom pozeraní do blízka, napríklad na tablet alebo do mobilu, sú očné tkanivá pod neustálym napätím. Ak zároveň chýba prirodzené denné svetlo, dochádza k rastu očnej gule, čo vedie k rozvoju myopie,“ vysvetľuje L. Šidlová. Deti si podľa nej zhoršenie zraku často neuvedomujú, keďže rozmazané videnie považujú za normu. Zmeny skôr zachytia rodičia cez bolesti hlavy, únavu očí či pokles školského výkonu.
Foto: A. Farkašová, Zdroj: Očná Optika MANIA
Farkašová zdôrazňuje, že psychická záťaž sa líši podľa príbehu straty: „Záleží, či sa dieťa so zrakovým problémom narodí, alebo ho získa neskôr. Deti, ktoré sa s týmito ťažkosťami narodia, ich často vnímajú ako súčasť seba a nesú menšiu stigmu, zatiaľ čo neskoršia strata zraku býva omnoho náročnejšia.“ Ako podporu odporúča prítomnosť, prijatie a priestor na emócie: „Najdôležitejšie je byť prítomný, prijímajúci a otvárať priestor na ventiláciu emócií. Pomáha povzbudzovanie dieťaťa v hľadaní iných zdrojov radosti a kompetencií.“
V oblasti prevencie Šidlová zdôrazňuje jednoduchý režim, ktorý prospieva očiam aj psychike. „Po každých tridsiatich minútach práce na blízko dopriať desať minút pohľadu do diaľky. Ideálne na dennom svetle a denne stráviť aspoň dve hodiny vonku.“ Súbežne upozorňuje na pokrok v optike. „Moderné okuliarové šošovky určené na spomalenie rozvoja detskej krátkozrakosti dokážu nielen zlepšiť videnie, ale aj ovplyvniť samotný priebeh zhoršovania zraku. Využívajú špeciálnu optickú technológiu s mikroskopickými šošovkami. Výsledky štúdií ukazujú, že po roku nosenia sa u väčšiny detí zlepšila stabilita dioptrií.“ Podľa Šidlovej presná korekcia, pracovné okuliare, antireflex a digi-tálne kompenzačné pomôcky znižujú kognitívnu námahu, a tým nepriamo tlmia aj úzkosť. Psycholo-gička Farkašová vidí prínos technológií najmä v návrate pocitu kontroly: „Osvedčili sa relaxačné techniky, rozvíjanie kompenzačných zručností, využívanie pomôcok a podpora sociálnych kontak-tov.
Obe odborníčky sa zhodujú, že pomoc by mala byť dostupná a koordinovaná. „Pomohlo by automatické smerovanie ľudí so zrakovou stratou na psychologické konzultácie, prípadne krízovú interven-ciu. Integrovaná starostlivosť by znížila riziko osamelosti a prehĺbenia psychických ťažkostí,“ hovorí Farkašová. Podľa Šidlovej aj malá úprava denných návykov v kombinácii s vhodnou korekciou do-káže citeľne zlepšiť kvalitu života a uľaviť od psychického napätia.
Zdroj: Očná Optika MANIA
