Rast nominálnych miezd sa v závere roka len nepatrne zrýchlil. V dôsledku zvolenia inflácie sa ale rast reálnych miezd zrýchlil a s výnimkou druhého kvartálu, ktorý ovplyvnili jednorazové odmeny, bol najrýchlejší od leta predchádzajúceho roka. Dynamický rast miezd i v závere roka vykazovali viaceré odvetvia s relatívne nízkou mzdou, ktoré sú citlivé na úpravu minimálnej mzdy – poľnohospodárstvo, reštaurácie a hotely, ostatné činnosti, či stavebníctvo. Silný rast miezd ale i naďalej vykazuje aj zdravotníctvo. Najrýchlejšie v závere roka rástli mzdy v energetike. Naopak, utlmený rast miezd, pod úrovňou inflácie, ukázala verejná správa, kde rast miezd tlmí bežiaca fiškálna konsolidácia, ale aj administratívne služby, kde rast miezd najskôr tlmí predovšetkým ochladený trh práce v tomto odvetví.
Priemerná hrubá nominálna mzda v štvrtom štvrťroku minulého roka medziročne vzrástla o 5,8% na 1 739 EUR. Tempo jej medziročného rastu sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zrýchlilo len nepatrne, a to z 5,7%. V reálnom vyjadrení sme ale v dôsledku zvoľnenia rastu cien predsa len pozorovali citeľnejšie zrýchlenie rastu miezd – a to z 1,3% na 1,9%. V priemere v roku 2025 sa rast nominálnych miezd spomalil z 6,6% na 6,3%, zatiaľ čo v dôsledku zrýchlenia inflácie sa rast reálnych miezd zvoľnil z 3,7% na 2,2%. Priemerná hrubá nominálna mzda v minulom roku dosiahla 1 620 EUR.
Ilustračné foto: AI generated
Podobne ako v predchádzajúcom štvrťroku aj v závere roka tempo medziročného rastu miezd jemne zaostalo za tempom rastu produktivity práce (nominálne). Rovnako tomu tak bolo aj v priemere za celý rok 2025. Nárast reálnych jednotkových nákladov práce sa tak nateraz zastavil. Vzhľadom na vyššie odvodové zaťaženie práce, ktoré minulý rok znášali zamestnávatelia (vyššie zdravotné odvody za zamestnancov platené zamestnávateľmi), ale rast celkových nákladov práce pravdepodobne stále viac menej kopíroval rast produktivity práce a nepriniesol tak zásadnú korekciu predchádzajúceho rastu reálnych jednotkových nákladov práce, ktorý najmä v kľúčovom priemysle znižoval mzdovú konkurencieschopnosť domácej ekonomiky.
Dynamický rast miezd v závere roka i naďalej vykazovali odvetvia s relatívne nízkou mzdou citlivé na úpravu minimálnej mzdy. Nominálne mzdy v poľnohospodárstve v závere roka medziročne narástli o 9,3%, v ostatných činnostiach (napríklad neziskové organizácie a podobne) o 8,9%, v hoteloch a reštauráciách o 7,9% a v stavebníctve o 7,6%. S menšími odchýlkami tak i naďalej kopírovali minuloročné zvýšenie minimálnej mzdy o 8,8%. Ešte silnejší rast v závere roka ale zaznamenala energetika (11,3%), zdravotníctvo (9,7%) a finančný sektor (9,2%). Energetika a finančné služby si tak len posilnili svoju pozíciu medzi tromi odvetviami ekonomiky s najvyššou priemernou mzdou.
Rast miezd v závere roka podporil aj domáci spracovateľský priemysel, ktorý v minulom roku až v jeho závere zaznamenal v rámci ekonomiky ľahko nadpriemerný rast miezd. Medziročný rast miezd sa tu najskôr i vďaka silnejším koncoročným odmenám zrýchlil z 5,4% na 6,2%. Po lete sa zrýchlil aj rast miezd vo vzdelávaní, vďaka septembrovej valorizácií miezd, avšak mzdy tu medziročne rástli „len“ o 6%, čo naznačuje, že 7% plošné zvýšenie fixnej zložky miezd najskôr viedlo k čiastočnému zníženiu variabilnej zložky odmeňovania.
Na opačnom konci rebríčka, t.j. medzi odvetviami s najpomalším rastom miezd, nájdeme verejnú správu, kde sa mzdy v závere roka medziročne zvýšili len o 2,6%. Za infláciou rast miezd zaostal aj v administratívnych službách (3,2%) a činnostiach v oblasti nehnuteľností (3,4%).
Najnižšiu priemernú mzdu (1 010 EUR v štvrtom štvrťroku, resp. 969 EUR v priemere v roku 2025) poberajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách. Naopak, najvyššiu priemernú mzdu zaznamenali v závere roka zamestnanci v energetike, kde priemerná mzda presiahla dokonca 3 000 EUR (3 035 EUR). V priemere v roku 2025 ale najvyššiu mzdu stále poberali zamestnanci vo finančnom sektore (2 828 EUR). Priemernú mzdu presahujúcu 2 000 EUR vykázali minulý rok aj IT sektor (2 689 EUR), energetika (2 752 EUR) a verejná správa (2 217 EUR).
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v závere roka najrýchlejšie opäť v Nitrianskom kraji (o 8,0%), najpomalšie tentoraz v Banskobystrickom kraji (3,0%), v ktorom ako v jedinom nepokryl ich rast ani infláciu. V ostatných regiónoch sa rast miezd pohyboval od 4,7% v Bratislavskom po 7,6% v Trenčianskom kraji. Rast miezd v Banskobystrickom a Bratislavskom kraji zaostával za ostatnými regiónmi počas celého roka a tak s priemerným ročným rastom o 5,0%, resp. 4,9% vykázali tieto kraje najpomalšie tempo rastu miezd aj v priemere za celý rok 2025. Na druhej strane, Nitriansky kraj vykazoval nadpriemerné tempá rastu miezd počas celého roka, a tak tu mzdy v priemere v minulom roku narástli až o 9,1%. Rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi Slovenska ostávajú naďalej pomerne veľké - kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná mzda v štvrtom štvrťroku až 2 068 EUR (resp. 1 949 EUR v priemere v roku 2025), v Prešovskom len 1 411 EUR (resp. 1 285 EUR v priemere v roku 2025).
Predpokladáme, že tento rok by sa rast nominálnych miezd mal spomaliť smerom k 5%. Z jeho rastu bude uberať najmä pokračujúca fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe. Naopak, rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, resp. predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Rast miezd podporí aj plošné zvýšenie miezd v školstve o 7% od začiatku nového školského roka. Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd.
Spomalenie v tempe rastu reálnych (hrubých) miezd by mohlo byť predsa len miernejšie, keďže v porovnaní s týmto rokom by sa mal jemne zvoľniť aj rast cien (jemne pod minuloročné 4%). Na druhej strane, štatistiky miezd sú zverejňované v hrubom vyjadrení - z rastu čistých príjmov zamestnancov uberú tento rok vyššie zdravotné odvody a časti zamestnancov s nadpriemernou mzdou aj vyššie dane. Okrem príjmov zo zamestnania sa ale veľká časť domácnosti bude môcť oprieť o nový príspevok na energie (teplo). Rast hrubej mzdy tak tento rok bude pravdepodobne o niečo menej vypovedať o zmene príjmov domácnosti zamestnancov ako sme boli zvyknutý v minulosti.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
