Trápi vás jesenná melanchólia alebo depresia?

Keď s jeseňou ubúda energia

„Horšia nálada alebo únava ešte automaticky neznamenajú, že človek trpí depresiou. Pozornosť by sme však mali venovať situáciám, keď nepríjemné pocity pretrvávajú, postupne sa prehlbujú a začínajú ovplyvňovať prácu, vzťahy alebo bežné fungovanie,“ hovorí Tomáš Kruppa, spoluzakladateľ, konateľ a výkonný riaditeľ (CEO) súkromnej pražskej kliniky ATODA Medical.

Jesenné obdobie prináša zmeny, na ktoré môže naša psychika reagovať. Ubúda denného svetla, trávime viac času doma a s koncom leta sa mení aj náš denný režim. Môžeme pociťovať väčšiu únavu, mať menšiu chuť na aktivity alebo potrebovať viac času na odpočinok.

Pri bežnej jesennej melanchólii sa nálada spravidla mení v závislosti od okolností. Človeka môže potešiť stretnutie s priateľmi, prechádzka alebo obľúbená činnosť, aj keď sa celkovo cíti menej energický než v lete. Pomôcť môže aj pravidelný spánok, pohyb a udržiavanie kontaktu s blízkymi.

Samotná únava ani zlá nálada však nie sú spoľahlivým vodidlom na rozlíšenie bežnej melanchólie od depresie. Podstatné je vnímať celkový obraz ťažkostí, ich intenzitu a vplyv na každodenný život. „Jedným z dôležitých signálov je zmena oproti tomu, ako človek bežne funguje. Ak sa dlhodobo uzatvára do seba, stráca záujem o svoje okolie alebo má pocit, že už nezvláda ani bežné každodenné situácie, nemal by tieto prejavy prehliadať,“ upozorňuje Tomáš Kruppa.

Čo môže pomôcť, keď sa nálada zhoršuje?

Ak sú ťažkosti mierne a zásadne neobmedzujú každodenné fungovanie, dobrým začiatkom môžu byť malé zmeny v bežnom režime. Nejde o univerzálne riešenie všetkých psychických ťažkostí, ale o kroky, ktoré môžu podporiť celkovú pohodu.

• Pravidelný spánok a odpočinok: Snažte sa chodiť spať a vstávať v podobnom čase. Doprajte si dostatok času na regeneráciu a nepodceňujte dlhodobú únavu.

• Pohyb a denné svetlo: Ak to počasie dovolí, vyberte sa na prechádzku počas dňa. Aj krátky pobyt vonku môže pomôcť narušiť stereotyp a podporiť psychickú pohodu.

• Kontakt s blízkymi: Neizolujte sa od ľudí, s ktorými sa cítite dobre. Rozhovor o tom, čo prežívate, môže priniesť úľavu a pomôcť získať odstup.

• Realistické očakávania: Nesnažte sa za každú cenu fungovať rovnako ako v období, keď máte viac energie. Rozdeľte si náročné úlohy na menšie kroky a doprajte si priestor na odpočinok.

• Všímavosť k vlastným potrebám: Sledujte, ako sa vaša nálada vyvíja, či sa mení spánok alebo chuť do jedla a či vám bežné aktivity stále prinášajú radosť.

Starostlivosť o duševné zdravie však neznamená, že človek musí všetky ťažkosti zvládnuť sám. Ak sa jeho stav nezlepšuje alebo sa príznaky zhoršujú, je namieste obrátiť sa na odborníka.

Foto: ATODA Medical

Psychológ, psychoterapeut alebo psychiater?

Urobiť prvý krok môže byť ťažké aj preto, že nie je vždy jasné, akého odborníka vyhľadať. Jednotlivé profesie sa pritom líšia svojou kvalifikáciou aj zameraním, v niektorých prípadoch sa ich starostlivosť vzájomne dopĺňa.

Psychológ môže pomôcť porozumieť emóciám, myšlienkovým vzorcom a náročným životným situáciám. Ak potrebujete odbornú diagnostiku v zdravotníctve, je dôležité obrátiť sa na klinického psychológa.

Psychoterapeut pracuje s klientom prostredníctvom psychoterapie. Pomáha mu lepšie porozumieť vlastnému prežívaniu, zvládať náročné situácie a postupne meniť vzorce, ktoré mu spôsobujú ťažkosti. Pri výbere je dôležité overiť si jeho vzdelanie a odbornú kvalifikáciu.

Psychiater je lekár, ktorý sa špecializuje na diagnostiku a liečbu duševných ochorení. Môže posúdiť zdravotný stav, navrhnúť vhodnú liečbu a v prípade potreby predpísať lieky.

„Ľudia niekedy odkladajú prvú návštevu, pretože si nie sú istí, či sú ich ťažkosti dostatočne závažné alebo na koho sa vlastne obrátiť. Práve úvodná konzultácia môže pomôcť lepšie zhodnotiť situáciu a zvoliť vhodný ďalší postup,“ vysvetľuje Tomáš Kruppa.

Nečakajte, kým bude najhoršie

Jesenná melanchólia môže byť prechodným obdobím, ktoré odznie po odpočinku, úprave režimu a s podporou okolia. Ak však smútok, strata záujmu alebo vyčerpanie pretrvávajú, zhoršujú sa a zasahujú do každodenného života, nie je vhodné automaticky ich pripisovať ročnému obdobiu.

Odbornú pomoc má zmysel vyhľadať aj vtedy, keď si človek jednoducho nie je istý, čo sa s ním deje. Pri myšlienkach na samovraždu alebo sebapoškodzovanie je dôležité nečakať a vyhľadať okamžitú pomoc. Duševné zdravie nie je niečo, čomu by sme sa mali venovať až vo chvíli, keď prestaneme zvládať bežný život. Včasná podpora môže pomôcť lepšie pochopiť ťažkosti a nájsť cestu k tomu, aby sa človek opäť cítil lepšie.

Zdroj: ATODA Medical