Ilustračné foto: Bloomberg.com, VˇÚB
Priemyselná produkcia aj nové objednávky v auguste spomalili. V porovnaní s prepadom vo zvyšku Európy však išlo len o mierne zaváhanie. Po očistení o sezónne vplyvy produkcia aj nové objednávky medzimesačne dokonca mierne vzrástli. Navyše sa v tomto sektore zlepšila počas augusta a septembra aj dôvera. Stavebníctvo síce zotrvalo v medziročnom poklese, no v sezónne očistenej miere zaznamenalo tiež mierny nárast oproti predošlému mesiacu. Dôvera medzi stavebnými podnikmi sa dokonca vyšplhala nad svoj dlhodobý trend. Oslabenie rastu voči predošlému trendu sme evidovali pri výdavkoch spotrebiteľov, ktorí pod vplyvom geopolitického napätia strácali časť skôr nadobudnutej dôvery v ekonomiku.
Napriek výraznému spomaleniu si slovenský priemysel viedol stále lepšie ako ten európsky v celku. Dynamika rastu spomalila z predošlých 4,3% r/r v júli na 2,7% r/r. Pre európsky priemysel však bol august katastrofálnym mesiacom. V eurozóne spadol z predošlého rastu +1,6% r/r do medziročného poklesu 1,9%, pričom susedné ekonomiky mimo eurozóny zaznamenali takisto výrazné prepady. Spoločnou črtou všetkých týchto ekonomík vrátane Nemecka bol prepad automobilového sektoru. Rovnaký scenár sme pozorovali aj na Slovensku. Zatiaľ čo v júni medziročne rástla domáca produkcia áut ešte 10%, júli už spomalila len na 2%-ný rast a v auguste už klesla 1,8% r/r. Ostatný pokles výroby áut v Európe však nemusí nevyhnutne znamenať ozajstné oslabenie tohto sektora až v takej miere ako sa javí. Reportované dáta počas leta výrazne kolíšu kvôli problematickému sezónnemu očisteniu keďže sa obdobie letných dovoleniek z roka na rok presúva.
Automobilový sektor však nebol jediným ktorý v rámci výroby oslabil. Osem z trinástich reportovaných spracovateľských sektorov v medziročnom porovnaní počas augusta klesalo. Vďaka produkcii elektrických zariadení a kovov však spracovateľský sektor ako celok stále zotrval v zelených číslach. Mimo spracovateľskej výroby sa priemyslu darilo dobre. K celkovému rastu prispel osem desatín percentuálneho bodu. Detaily uvádzame v tabuľke dolu.
Výhľad pre priemysel na nasledujúce mesiace nateraz nie je dobre čitateľný, no predaje áut v Európe zaznamenali slušné výsledky a domáce podniky naberajú na optimizme. Veríme preto, že by sa rast priemyslu mohol stabilizovať na súčasných, pripadne aj mierne vyšších úrovniach. Nové objednávky medzimesačne zaznamenali v sezónne očistenej miere 2,6%-ný rast čím kompenzovali časť predošlého poklesu. Medziročnej miere však ich tempo rastu ďalej spomalilo z predošlých 1,8% na 0,9%.
Produkcia v stavebníctve medzimesačne počas augusta v sezónne očistenej miere vzrástla o 1,7%, čím sa jej miera medziročného poklesu zmiernila z -5,7% v júli na -4,0% v auguste. Napriek tomu, že reálne údaje ostávajú stále slabé, situácia v stavebníctve sa v ostatných mesiacoch zjavne zlepšila, čo demonštruje rýchlo sa oživujúca dôvera v tomto sektore.
Maloobchodné tržby medzitým oslabili, no stále zotrvali v medziročnom raste. Oproti júlovým 2,8% r/r, resp. oproti priemeru prvého polroku 3,8% bol v auguste rast nižší, už len 1,1%. Najvýraznejší nárast tržieb zaznamenali maloobchodníci s pohonnými látkami. V nominálnom vyjadrení tu tržby medziročne vzrástli o 6,2%, po očistení o cenový vývoj ešte o čosi viac. Titulková miera nezamestnanosti založená na počte registrovaných na úradoch práce klesla v septembri o 0,12 p.b. na 12,44%. Tento pokles bol silnejší než by napovedala len samotná sezóna. Očistená miera nezamestnanosti o sezónne vplyvy klesla v auguste o tri desatiny percentuálneho bodu, čo predstavuje zhruba 8 tisíc ľudí. Po predošlých troch mesiacoch stagnácie tak išlo o vítaný pokrok na pracovnom trhu.
Počnúc septembrom 2014, Štatistický úrad SR zaviedol novú metodiku vykazovania národných účtov ESA 2010. Hlavné zmeny ktoré táto metodika zavádza sú:
Tieto zmeny boli zavedené vo všetkých krajinách EÚ a nahradili predošlú metodiku ESA 1995. Spolu so zmenou metodiky došlo aj k štandardným spresneniam údajov. V nominálnych cenách bol rast HDP v revidovanom období 1995-2013 navýšený o 2%, čo bolo menej ako priemerné navýšenie v ostatných krajinách EÚ. Priemerné ročné tempo rastu slovenskej ekonomiky za obdobie 1998-2013 sa však výrazne nezmenilo, pôvodných 3,76 % bolo skorigovaných na 3,74 %. Revízia štvrťročných štatistík bude publikovaná 11. novembra. Index ekonomického sentimentu vďaka nárastu dôvery v priemysle a stavebníctve vzrástol v septembri o ďalšie dve desatiny na 103,1. Jeho úroveň je tak už 2,8 bodu na dlhodobým priemerom. S výnimkou služieb sa momentálne nálada vo všetkých reportovaných sektoroch drží nad ich príslušnými priemermi. Zatiaľ čo dôvera medzi spotrebiteľmi a v sektore služieb počas ostatných dvoch mesiacov citeľne klesala, priemysel a stavebníctvo pokračovali na pozitívnej vlne. Indikátor dôvery v maloobchode medzitým len kolísal blízko svojho dlhodobého priemeru.
Medziročný pokles spotrebiteľských cien sa počas septembra zmiernil tak podľa európskej harmonizovanej metodiky ako aj podľa národnej metodiky z -0,2% r/r v auguste na -0,1% v septembri. Deflácia sa však zmiernila len v titulkovom vyjadrení. Skôr ako skutočný nárast inflačných tlakov v ekonomike ostatný pokles deflácie ťahali len rastúce náklady na podporu “zelenej energie“ cez fotovoltaické panely. Regulované ceny tak medzimesačne vzrástli o 0,5%. Tento nárast však nemal nič spoločného s vývojom ceny elektriky na globálnych finančných trhoch. Odrážal len rastúce náklady na distribúciu elektriny. Štátom vlastnené distribučné podniky podporili fotovoltaický sektor, čo zvýšilo ich náklady. Keďže však globálne ceny elektriny dlhšie obdobie klesajú, môže sa tento nárast konečných cien pre domácnosti ukázať len ako dočasný. Ceny elektriny pre domácnosti by čoskoro mohli opäť zamieriť nadol. Odhliadnuc od tohto efektu je ekonomika stále sprevádzaná absenciou inflačných tlakov – ceny potravín pokračovali v poklese (-0.3% m/m), súkromný dopyt nezatlačil na infláciu (čistá inflácia medzimesačne 0%) a navyše počas augusta zamierili opäť nadol aj ceny výrobcov, z predošlých -2,8% r/r na -3,6%. Navyše k tomuto všetkému počas ostatných týždňov výrazne klesli aj ceny ropy. Za prvých deväť mesiacov tohto roku priemerná inflácia skončila v zápore na -0,1% r/r. Celoročná inflácia tak len ťažko vzrastie na nulu.
Zdroj: VÚB
