Najnovšie štúdie naznačujú, že ak radi pracujete neskoro do noci a ráno si radi pospíte, nie ste príkladom “lenivosti,” naopak, oplývate atribútmi inteligencie a kreativity. Napriek tomu, že vám od malička hovorili, že by ste mali ísť večer zavčasu spať a skoro ráno vstávať, existuje pár celkom zaujímavých vedeckých faktov, ktoré vrhajú pozitívne svetlo na nočné sovy.
Satoshi Kanazawa, z katedry psychológie na University College London, vypracoval štúdiu, ktorá objavila súvislosť medzi inteligenciou a adaptívnym správaním. Kanazawa povedal, že tento druh správania je "evolučný novinka", čím naznačil skutočnosť, že sa úplne líši od toho, čo robili naši predkovia. Písal, že pravidelné nočné aktivity boli u našich predkov s najväčšou pravdepodobnosťou vzácne, a tak myšlienka zostať hore dlho do noci a potom si ráno dlho pospať je naozaj "evolučné nóvum." Je známe, že predkovia využívali tiež tzv. polyfázický spánok, teda spali vtedy, keď ich nič neohrozovalo a nemuseli loviť, či cez deň alebo v noci.
Hypotéza Kanazawovej štúdie znie, že “inteligentnejší jedinci pravdepodobnejšie pracujú v noci viac, než menej inteligentní jedinci.” Analýza Národnej longitudinálnej štúdie zdravia adolescentov túto hypotézu potvrdzuje.
Pri použití dát z vyššie uvedeného grafu a dôkazov zo štúdie dospel Kanazawa k záveru, že "U inteligentnejších detí je pravdepodobnejšie, že až vyrastú, budú ako dospelí chodiť neskoro spať a neskoro ráno sa aj prebúdzať počas pracovných dní a cez víkendy."
Podobný výskum sa uskutočnil aj minulý rok na univerzite v Madride. Univerzita skúmala spánkový režim približne 1000 tínedžerov. Štúdia vyžadovala, aby účastníci absolvovali testy s induktívnou metódou, ktoré súvisia s testami všeobecnej inteligencie. Výsledkom bolo zistenie, že nočné sovy zaznamenali vyššie skóre než ranné vtáčatá.
Avšak tí tínedžeri, ktorí zostali hore až do skorých ranných hodín, dostali v triede známky o 8 % horšie než ich skoro ráno vstávajúci spolužiaci. Dôvodom by mohla byť skutočnosť, že študenti zameraní na štúdium v noci majú v skorých ranných hodinách problém svoj mozog naštartovať, čo je nevyhnutné práve pri štúdiu na strednej škole.
Oveľa zaujímavejší výskum sa konal na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho srdca v Miláne. ABC Science zverejnilo správu o štúdii, v ktorej požiadali mužov a ženy rôznych vekových kategórií, aby vyplnili dotazník s otázkou, či sa cítia byť nočnou sovou alebo ranným vtáčaťom.
Potom požiadali účastníkov o vyplnenie troch sérií testov, aby zmerali ich kreatívne myslenie a schopnosť riešenia problémov. Testy vyhodnocovali nielen podľa stupňa originality v odpovediach účastníkov, ale aj vyjadrenie, rozvinutie a ucelenosť myšlienok. Podľa toho čo zistili, “večerné tipy získali maximálne skóre v každom teste vypracovanom na základe týchto kritérií, zatiaľ čo ranné vtáčatá sa veľmi snažili, aby získali skóre nad 50 %.”
Hlavná autorka štúdie, Marina Giampietro verí, že táto kreativita pochádza z "rozvíjania nekonvenčného ducha a zo schopnosti nájsť alternatívne a originálne riešenia. Všetko je to iba o tom, čo urobíte s časom, ktorým máte k dispozícii. Áno, ranné vtáčatá môžu byť produktívnejšie, ale spáči sú zas kreatívnejší."
Ranné vtáčatá využijú skoré ranné hodiny na to, aby robili bežné, rutinné činnosti, napr. idú do posilňovne, spravia si kávu a prídu skôr do práce, ale sú to práve spáči, ktorí skutočne využijú celú noc – ten jedinečný čas na to, aby vytvorili a vymysleli niečo nové.” Večer a noc vytvárajú tiež priestor pre hlbokú a neprerušovanú prácu a náročné kognitívne úlohy, o ktorých píše vo svojom bestselleri "Hlboká práca" Cal Newport.
Autor: redakcia, Pôvodný autor: Raven Fon, Zdroj: iheartintelligence.com
