Väčšinu času trávime v uzavretých priestoroch, či už je to kancelária v práci alebo bývanie. Na čerstvom vzduchu trávime čoraz menej času a tak sa plne začínajú prejavovať negatívne vplyvy z pobytu v uzavretých priestoroch. Názov Syndróm chorých budov bol definovaný v roku 1982 Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Skrátene SBS z anglického výrazu sick building syndrome sa prejavuje rôznymi symptómami, najčastejšie však podráždenie očí, podráždený nos, suchá pokožka, bolesti hlavy, únava podráždenosť a hlavne poruchy koncentrácie. K tomu sa často pridáva pocit nedostatku vzduchu, príliš nízka alebo príliš vysoká vlhkosť vzduchu, nadmerný hluk, nedostatočné osvetlenie, elektromagnetický smog z počítačov atď. Pracovné prostredie ako také vplýva na zamestnanca, od ktorého sa očakáva určitý pracovný výkon. Problém nastáva vo chvíli, keď začíname byť pracovne menej produktívni a chorľavejší a namiesto sedenia v kancelárii sedíme v čakárni u lekára. Na svedomí to môže mať spomínaný syndróm, aj keď na začiatku sa zdravotné ťažkosti môžu zdať ako malichernosť.
Rizikové faktoryRizikovými faktormi v budovách v spojení s SBS sú napríklad nedostatočné osvetlenie alebo naopak prílišná koncentrácia denného svetla, neotvárateľné okná, mnoho kobercov, otvorené regály, ventilačný systém a centrálne ovládanie ventilácie. Zámerne používam výraz budova pretože problém SBS sa netýka len kancelárskych budov ale širokej škály moderných objektov s uzavretým okruhom ventilácie. SBS bol donedávna v našich zemepisných šírkach celkom neznámy avšak dnes veľmi často skloňovaný. Tak ako iné krajiny, aj Slovensko od 90.rokov zažilo stavebný boom, ktorý do miest prieniesol aj množstvo nových nablýskaných kancelárskych budov. Navonok skvelá stavba, výborná lokalita a reprezentatívnosť priestorov na druhej strane daň za luxus, ktorú platia bežní ľudia, tráviaci svoj celý pracovný čas v jej vnútri.
Sama som donedávna v takej pracovala a zažila som na vlastnej koži, čo znamená pracovať, v krásnej sklenenej „výškovke“. Zo začiatku to bolo naozaj fajn. Ako zamestnanec som bola hrdá, že pracujem pre firmu, ktorá má také skvelé nové sídlo. Výhľad na Bratislavu bol úžasný. Všetko voňalo novotou. Prišli však prvé teplé letné dni a človek si chcel prirodzene otvoriť okno. Nedalo sa. Taká jednoduchá a samozrejmá vec, avšak nie v kanceláriach, ktoré sú plne klimatizované a na vyšších podlažiach. Postupne sme začali s kolegami akosi pociťovať únavu, zvláštne bolesti hlavy. V lete neštastníci s pracovným miestom pod výustkou vzduchotechniky, nosili šál, keďže im studený vzduch padal priamo na plecia a krk,..tí plešatejší si dokonca zadovažili aj čiapky. Naopak v zime, stačilo aby si jeden človek odkašlal a vďaka uzavretému priestoru sa choroby prenášali jedna radosť. V otvorenej kancelárii kopec hluku, neustále hádky o tom či zatiahnuť žalúzie alebo nie, keďže na ľudí pri obrovskom okne pražilo a tí ďalej od okna chceli prirodzené denné svetlo. Už som sa nepozerala na tú budovu s takou hrdosťou. Aj napriek tomu to však bola pre mňa - architekta, veľmi cenná skúsenosť na vlastnej koži, kedy som na vlastnej koži pochopila aké je dôležité snažiť sa vytvárať „zdravé budovy“ a nie továrne na chorých ľudí.
Stavať zdravoK tomu aby sa takéto budovy mohli realizovať je rovnako potrebná uvedomelosť investorov a developerov, chcieť stavať zdravo a nie len ekonomicky najefektívnejšie s vidinou vysokých ziskov z prenájmov pri čo najnižších nákladoch na výstavbu a samotné prevádzkovanie budovy. Finančná kríza priniesla v tomto smere určité pozitívum, kedy už nestačí ponúknuť trhu obyčajný objekt ale projekt niečím výnimočný, ponúkajúcim niečo viac. A tu prichádzame k ďalšiemu modernému pojmu – zelené budovy. Naozaj zelená budova sa ale chová priateľsky nielen voči svojmu okoliu ale hlavne aj voči svojim užívateľom, prirodzene využíva danosti okolia.
Vynikajúcim pomocníkom v tomto smere je zeleň, ktorá výrazne prispieva k zlepšeniu kvality vnútorného prostredia, je schopná eliminovať výpary zo stavebných a interiérových materiálov, pomáha tieniť, lahodí ľudskému oku a eliminuje pocit sterility kancelárskych priestorov. Preto mnoho výškových budov má v rámci budovy vútorné záhrady cez niekoľko podlaží, ktoré pôsobia ako oáza na púšti.
V tomto smere je zaujímavým príkladom budova Commerz bank v nemeckom Frankfurte z dielne anglického architekta Normana Fostera. Ide o prvú výškovú stavbu s ekologickým konceptom v Európe. Okolo Centrálneho átria cez celú výšku objektu, sú na deviatich výškových úrovniach špirálovite umiestnené veľké átriové záhrady až cez štyri podlažia. Tie, vďaka ich umiestneniu priamo na fasáde prepúšťajú do vnútra budovy denné osvetlenie a tvoroa špecifické delenie na fasáde. Fungujú ako oddychový priestor pre pracovníkov banky, ale aj ako zásobníky čerstvého vzduchu plné rôznorodej zelene.
Na budove Hearst tower v New Yorku architekt Foster navrhol skosené rohy a týchto miestach navrhol oddychové zóny, do ktorých majú prístup všetci zamestnanci. Štandardne sa v týchto polohách umiestňujú tie najlepšie kancelárie vedúcich pracovníkov, ale tu sa tomu tak nestalo. Priestor na budovanie sociálnych kontaktov v práci dostal prednosť a aj to je jedna z ciest k zdravému pracovnému prostrediu. Aj na Slovensku postupne pribúdajú objekty, ktoré sa snažia byť priateľské k životnému prostrediu a k ľudom v nich pracujúcich. Musíme si však ešte počkať kým sa tento dnes u nás nadštandard stane samozrejmou súčasťou výstavby.
Ak však máte pocit, že trpíte symptómami SBS, pokúste sa tráviť viacej času aktívne na čerstvom vzduchu. Leto prichádza, tak si ho poďme užiť v prírode.
Autor: Ing. Arch. Barbora Lajzová, Arch. Design Slovakia, Foto: Commerz Bank, Hearst
