Účelom klimatizačných zariadení je skvalitniť životné prostredie, v ktorom sa nachádzame a to tepelnou úpravou vzduchu, jeho filtráciou alebo prevetrávaním. Pomocou klimatizačného zariadenia si môžeme vytvoriť také prostredie na pracovisku (alebo doma), ktoré je nám príjemné. Budeme sa v ňom cítiť najlepšie pri nastavení správnej teploty a vlhkosti. Moderné klimatizácie vytvárajú čistý a svieži vzduch, odvlhčujú a zabraňujú tvorbe škodlivín. Tento proces prebieha bez prievanu a hluku - klimatizačné zariadenie nám umožní cítiť sa lepšie, aktívnejšie a zdravšie, naša kreativita a produktívnosť sa zvýšia.
Medzi ľudskou výkonnosťou a teplotou okolia existuje úzky vzťah. Prostredie, ktoré sa vymyká optimálnej teplote - horúčava, chlad alebo vlhkosť určite neprispieva k vyššej pracovnej výkonnosti. Klimatizácia je nielen regulácia teploty, ale aj regulácia vlhkosti, vetranie a čistenie vzduchu. Klimatizačné zariadenie môže zabezpečovať aj kúrenie. Kúrenie prostredníctvom klímy predstavuje ekologickú alternatívu oproti tradičným vykurovacím systémom, pretože teplo na vykurovanie je odoberané zvonka a odovzdávané dovnútra.
Vnútorné jednotky klimatizačných zariadení sú vybavené filtrami, ktoré zo vzduchu odstraňujú prach, peľ, zápachy a iné nečistoty a tým zabezpečujú zdravý a čistý vzduch. Filtráciu vzduchu ocenia najmä ľudia trpiaci na alergiu a rodiny s malými deťmi.
Kupujte multifunkčné prístrojeZabezpečenie správnej klímy je komplexná záležitosť. Vybrať si zariadenie, ktoré je pre nás najlepšie, ovplyvňujú viaceré faktory. Odborníci dnes zvyčajne radia neinvestovať do zariadenia, ktoré ponúka iba jednu funkciu. Ak má zariadenie okrem chladenia aj funkciu filtrácie vzduchu, regulácia vlhkosti má nielen priaznivé účinky na ľudský organizmus, ale ušetríme aj na zariadení na zvlhčovanie vzduchu. S funkciou na ohrev vzduchu zase môžeme ušetriť v prechodných obdobiach na vykurovaní. Pre správne používanie klimatizačného zariadenia sa odporúča rešpektovať pár pravidiel. Nenastavovať rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím väčší ako 6 max. 8 stupňov, aby človek nebol vystavovaný prudkým zmenám pri prechode z jedného prostredia do druhého. Nepoužívať zariadenie nonstop a dopriať organizmu aj systému určitý oddych. Ak sa zariadenie používa nepretržite s veľkým teplotným rozdielom, skracuje sa jeho životnosť.
Najdôležitejším rozhodnutím je, do ktorých miestností a s akými rozmermi sa klimatizácia navrhuje. Následne sa vypočíta potrebný výkon navrhovaného zariadenia, aby nedochádzalo k stratám energie a k výkyvom teplôt. Aké sú teda výhody klimatizácie? V prvom rade komfort. Zníženie prašnosti a peľov v priestore. Riešenie vetrania a úpravy vzduchu v lete i v zime. Prívod vzduchu do priestorov, ktoré sa nedajú vetrať. Komplexná úprava vzduchu - filtrácia, ohrev/chladenie s rekuperáciou, zvlhčovanie/odvlhčovanie, ionizácia vzduchu. Nevýhodou sú vyššie investičné a prevádzkové náklady a stavebné úpravy budovy.
Výhodou systému fan coil je možnosť objednať si ho aj ako chladenie/ohrievanie, s tepelným čerpadlom. Úprava vzduchu filtráciou, ionizáciou. Ovládanie vnútorných jednotiek diaľkovým ovládačom. Vnútorné jednotky môžu byť vo vyhotovení ako nástenné (vertikálne), podstropné (horizontálne), kazetové umiestnené v strope alebo v parapete, možnosť chladenia/vykurovania podlahovými a stenovými systémami.
Nevýhodou systému fan coil je, že systém pracuje s obehovým vzduchom, teda so vzduchom z miestnosti, ktorý upravuje. Preto je potrebné občas otvoriť okná alebo dvere a vyvetrať miestnosť. Ak je čerstvý vzduch z vonku teplý, znižuje sa účinnosť chladenia. Práca vnútorného i vonkajšieho ventilátora je sprevádzaná určitou hladinou hluku, ktorá závisí od zvoleného stupňa výkonu vnútornej jednotky, ale i od jeho opotrebovania.
V budovách s vysokou úžitkovou hodnotou jednoznačne nastupuje trend núteného vetrania. Výhody núteného vetrania treba vnímať predovšetkým z hľadiska regulovateľnej hygienickej výmeny vzduchu, odvádzania škodlivín a prebytočnej vlhkosti. Výhodou je možnosť temperovať vnútorné prostredie vzduchom, pričom privádzaný vzduch môže byť nosičom tepla alebo chladu. Vzduchotechnika môže v takomto prípade odľahčiť (v prípade pasívnych budov dokonca celkom prevziať) funkciu vykurovania alebo klimatizácie. Občianske budovy sú najmä z dôvodu zabezpečenia potrebnej výmeny vzduchu bez núteného vetrania prakticky nemysliteľné. Jednou z mála nepopierateľných nevýhod núteného vetrania je eliminácia negatívnych iónov vo vzduchu jeho prechodom cez vzduchotechnické potrubia. Nútené vetranie sa používa v administratívnych budovách, ktoré nemajú otvárateľné okná a sú klimatizované.
Medzi výhody núteného vetrania patrí:
• možnosť úplnej hermetizácie okien, zníženie hluku z ulice, zníženie infiltrácie prachu a možnosť chladenia a vykurovania vrátane rekuperácie, z energetického hľadiska predstavuje najefektívnejšiu formu prívodu čerstvého vzduchu do interiéru.
• zaručenú funkčnosť systému aj pri nepriaznivých tlakových podmienkach (letná inverzia).
K nevýhodám núteného vetrania patria:
• nevyhnutnosť vytvoriť priestor na osadenie núteného vetracieho systému,
• náklady na energiu,
• obstarávacie náklady a náklady na údržbu.
Prirodzené vetranie je dosiaľ najrozšírenejším spôsobom vetrania. Ľudia sa k nemu uchyľujú najmä z investičného hľadiska a z psychologického hľadiska – doteraz má väčšina ľudí zlý pocit z miestností s trvalo zatvorenými oknami, respektíve s oknami bez možnosti otvorenia. Vyskytuje sa to najčastejšie v objektoch s vyššími energetickými nárokmi na teplo.
Medzi výhody prirodzeného vetrania sa často zaraďuje technická jednoduchosť, keďže sa nevyžadujú nijaké strojovne vzduchotechniky ani ďalšie priestory. Pri prirodzenom vetraní dnes máme na mysli výlučne vetranie oknami, ktoré možno vo väčšine prípadov realizovať len trvalou obsluhou, teda otváraním a zatváraním. Naproti tomu nútené vetranie funguje úplne samočinne, bez zásahu užívateľa a môže ponúknuť rad výhod, ktoré prirodzené vetranie nemôže zaistiť. Regulovať prietok vzduchu je pri prirodzenom vetraní ťažké, pri nútenom vetraní však technicky dostupné a dnes už celkom bežné.
A zásadný trumf na koniec – len nútené vetranie, schopné silou ventilátora prekonávať tlakové straty, umožňuje spätné získavanie tepla z odpadového vzduchu, čo je v 21. storočí, ktoré je storočím honby za úsporami, zásadný bonus. Ak chceme stavať budovy s minimálnou spotrebou energie, je nevyhnutné minimalizovať spotrebu vo všetkých ohľadoch – takže sa to týka aj tepla na ohrev vetracieho vzduchu. Zatiaľ čo inovatívna architektúra sa snaží hľadať cesty k prirodzenému chladeniu budov a strojová klimatizácia sa obmedzuje, systémom núteného vetrania s recykláciou tepla možno predpovedať úspešnú budúcnosť.
Čo sa týka všeobecného trendu v oblasti vetrania, na základe skúseností pri realizácii stavieb možno konštatovať určité závery. V zásade sa do energeticky pasívnych budov montuje ventilačný rekuperačný systém. V klasických rodinných domoch sa využíva klimatizácia s vnútornou cirkuláciou a v administratívnych a výškových budovách sa aplikuje kompletná vzduchotechnika s vetraním, vykurovaním, chladením a vlhčením. Takže klimatizácia – áno alebo nie? V posledných rokoch sa stala neoddeliteľnou súčasťou budov s kanceláriami, trendom je mať ju aj v obytných domoch. Stále sa však v odbornej i laickej verejnosti vedú polemiky o tom, či je vhodná alebo nie. Jej zavádzanie do áut, domácností či kancelárií rozdelila ľudí na dve skupiny. Jedni ju dnes berú ako nepostrádateľnú samozrejmosť, druhí sa jej obávajú, kvôli jej negatívnym vplyvom na ľudský organismus. Pravda bude zrejme niekde uprostred.No pokiaľ sa budeme o ňu starať a zaobchádzať s ňou rozumne, výhod bude nakoniec viac ako nevýhod.
