Firmy chcú skúsených ľudí. Kde však majú absolventi získať prax?
Na Slovensku sú dnes podľa oficiálnych údajov desaťtisíce voľných pracovných miest vhodných pre absolventov, napriek tomu môže byť získanie prvej práce náročnejšie než v minulosti. Firmy čoraz častejšie uprednostňujú uchádzačov so skúsenosťami a menia sa aj požiadavky pri juniorských pozíciách. Odborníci z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) vysvetľujú, kde majú začiatočníci šancu, čím môžu presvedčiť zamestnávateľa a prečo by firmy nemali rezignovať na výchovu nových pracovníkov.
Ústredie práce evidovalo koncom septembra 2026 viac než 51-tisíc voľných pracovných miest vhodných pre absolventov. Priaznivé číslo však ešte neznamená, že cesta mladých ľudia k prvému zamestnaniu bude jednoduchá. Označenie „vhodné pre absolventa“ samo osebe totiž nehovorí o tom, či je firma naozaj pripravená prijať človeka bez praxe a venovať čas jeho zaškoleniu. Ochota investovať do začiatočníkov sa tak stáva čoraz dôležitejšou otázkou.
Kde majú absolventi najväčšiu šancu
„Absolventi majú stále relatívne dobré možnosti uplatnenia, no veľmi záleží na odbore. Príležitosti vidíme najmä vo výrobe, logistike, zákazníckom servise, obchode, službách a technických profesiách. Firmy sú mladým ľuďom otvorené napríklad v elektrotechnike či strojárstve,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka APAS a generálna manažérka ManpowerGroup Slovensko. Naopak náročnejší štart podľa nej čaká záujemcov o niektoré kancelárske a analytické pozície, napríklad v marketingu, médiách, administratíve či IT. Práve tu zamestnávatelia častejšie hľadajú ľudí, ktorí už majú aspoň základné praktické skúsenosti.
Podobne vidí situáciu Branislav Jančuška, Managing Director personálnej agentúry SYNERGIE CZ&SK, ktorá je členom APAS. „V našej náborovej praxi vnímame, že príležitostí pre juniorov je menej než v minulosti. Klienti častejšie očakávajú predchádzajúcu skúsenosť a tento posun pozorujeme aj u nás vo firme.“
Obaja odborníci sa zhodujú, že samotný diplom dnes už často nestačí. Firmy viac zaujíma, čo uchádzač skutočne dokáže, ako rýchlo sa učí a či je pripravený na pracovné prostredie.
Berie juniorom prácu umelá inteligencia?
Do situácie zasahujú aj technologické zmeny. Umelá inteligencia a automatizácia preberajú časť rutinných činností, na ktorých sa kedysi mladí zamestnanci učili. Podľa odborníkov z APAS by však bolo príliš zjednodušené pripisovať úbytok juniorských miest výlučne novým technológiám. „AI mení obsah práce začiatočníkov. Nevieme však potvrdiť, že práve tá je hlavným dôvodom, prečo juniori dostávajú menej príležitostí,“ konštatuje Branislav Jančuška.
Zuzana Rumiz dopĺňa, že dôležitú úlohu zohráva aj ekonomická situácia. Zamestnávatelia sa snažia zvyšovať produktivitu, optimalizovať personálne náklady a pri neistej budúcnosti dôkladnejšie zvažujú každé pracovné miesto. Prijatie absolventa pritom znamená nielen náklady na jeho mzdu, ale tiež čas skúsených kolegov, ktorý mu musia venovať. „Ak firma potrebuje človeka, ktorý sa dokáže okamžite zapojiť do práce, prirodzene dáva prednosť skúsenejšiemu uchádzačovi. Zatiaľ však nevidíme plošný ústup od zamestnávania absolventov. Skôr sa menia požiadavky na ich pripravenosť a schopnosť pracovať s technológiami,“ vysvetľuje Rumiz.
Problém teda nespočíva iba v tom, že by niektoré juniorské miesta zanikali. Mení sa aj ich obsah a spôsob, akým sa mladí ľudia dostávajú k prvým pracovným skúsenostiam.
Ilustračné foto: javier trueba / Unsplash.com
Junior s dvojročnou praxou?
Samostatnou otázkou je, koho vlastne firmy považujú za juniora. Od absolventa je prirodzené očakávať základné odborné vedomosti, digitálne zručnosti, prípadne jazykové znalosti a predovšetkým ochotu učiť sa. Niektoré pracovné inzeráty však posúvajú latku podstatne vyššie. „Problém nastáva vtedy, keď zamestnávateľ označí pozíciu ako juniorskú, no zároveň požaduje dva až tri roky pracovných skúseností. Takéto očakávania môžu odradiť aj šikovných absolventov, ktorí by inak mali na danú prácu dobré predpoklady,“ upozorňuje Zuzana Rumiz.
Branislav Jančuška pripomína aj rozlišovanie medzi základnou pripravenosťou a skutočnou pracovnou samostatnosťou. Stáž, brigáda či praktické školenie počas štúdia sú pre firmu výhodou, pretože má na čom ďalej stavať, stále však prijíma začiatočníka, od ktorého nemožno očakávať rovnaký výkon ako od skúseného zamestnanca. Vzniká tak začarovaný kruh. Firmy chcú ľudí s praxou, ale absolventi ju nemajú kde získať, pokiaľ im nikto nedá prvú príležitosť. Riešenie preto nemôže spočívať iba vo zvyšovaní požiadaviek na uchádzačov.
Ako zaujať, keď chýba prax
Ani uchádzač bez pracovných skúseností nemusí prichádzať takpovediac s prázdnymi rukami. Podľa odborníkov z APAS sú aj iné možnosti ukázať, ako premýšľa a čo už vie. „Ak niekto posiela životopisy bez odozvy, odporúčal by som mu doplniť niečo konkrétne: školský projekt, ukážku práce alebo premyslený návrh súvisiaci s pozíciou. Často zaujme práve človek, ktorý si dá námahu navyše. Pri chýbajúcej praxi je to to, čo môže rozhodnúť,“ radí Jančuška.
Zuzana Rumiz odporúča venovať pozornosť aj samotnému životopisu. Jednou z častých chýb mladých ľudí je totiž rozosielanie rovnakého dokumentu na desiatky rozdielnych ponúk. Lepším postupom je podľa jej slov prispôsobiť životopis konkrétnej pozícii a vyzdvihnúť tie vedomosti, zručnosti či skúsenosti, ktoré sú pre danú rolu dôležité.
Výhodou je aj schopnosť pracovať s digitálnymi nástrojmi vrátane umelej inteligencie. To, čo sa dnes často spomína ako konkurencia pre juniorov, môže byť zároveň jednou z ich predností – absolvent, ktorý dokáže nové technológie zmysluplne využívať a spojiť ich s odbornými vedomosťami, môže byť pre zamestnávateľa zaujímavejší.
Kto vychová skúsených pracovníkov zajtrajška?
Zodpovednosť za úspešný štart v práci by však nemala ležať iba na pleciach absolventov. Aj firmy by mali vedieť rozpoznať potenciál človeka bez praxe a vytvoriť mu priestor na rozvoj. Pomôcť môže spolupráca so školami, stáže, trainee programy a výber podľa motivácie či schopnosti učiť sa, nielen podľa odpracovaných rokov.
Rovnako dôležité je tiež to, čo nasleduje po prijatí. „Junior potrebuje jasné zadania, skúseného kolegu, na ktorého sa môže obrátiť, a priebežnú spätnú väzbu. Náročnosť úloh by sa mala zvyšovať postupne. Firma si na to musí vyhradiť čas a kapacitu,“ hovorí Jančuška. Dodáva, že aj v SYNERGIE dávajú priestor študentom, ktorí často dokážu priniesť nové nápady a iný pohľad na zaužívané postupy.
V tomto sa obaja odborníci zhodujú: prijímanie začiatočníkov nie je len náklad, ale aj investícia. Kvalitné zaškolenie totiž pomáha vychovať pracovníkov, ktorých bude firma potrebovať aj o niekoľko rokov. „Ak firmy prestanú vytvárať priestor pre absolventov dnes, v budúcnosti môžu čeliť ešte väčšiemu nedostatku skúsených odborníkov,“ uzatvára Zuzana Rumiz.
Zdroj: APAS
