Pokles nezamestnanosti sa počas leta zastavil. Tento trend potvrdil aj druhý letný dovolenkový mesiac, august. Prechodné zhoršenie na trhu práce sme mohli pozorovať aj počas leta minulého roka. Nedá sa preto vylúčiť ani hypotéza zmenenej sezónnosti nezamestnanosti, keď sa trh práce počas dovolenkového leta utlmuje viac ako sa zvykol v minulosti. Už minulý rok sme počas leta videli dočasne zníženú absorpciu nezamestnaných, a to i po štatistickom očistení o tradičné sezónne výkyvy. Tento jav sa zopakoval aj tento roka a počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu posledného mesiaca našli novú prácu sa znížil (po očistení o sezónu) na najnižšiu úroveň od prvej vlny pandémie. Zdá sa však, že za tohtoročným letným otočením trendu v nezamestnanosti by nemusela byť len meniaca sa sezónnosť (výraznejšie dovolenkové utlmenie). V auguste sme mohli totiž pozorovať i výraznejší prílev novo registrovaných nezamestnaných ako býva zvykom pre toto ročné obdobie, či zastavenie rastu voľných pracovných miest.
Noví nezamestnaní pritom prichádzajú v zvýšenej miere najmä zo sektorov služieb, kde pomaly ale isto ubúda aj počet voľných pracovných miest. Naopak, priemysel stále hlási rastúci apetít po nových zamestnancoch (rastúci počet voľných pracovných miest). Dôvera v priemysle však naznačuje, že i tu by sme mohli v najbližších mesiacoch pozorovať zlom, kedy na rozdiel od úvodu roka posledné mesiace už jemná väčšina zamestnávateľov v priemysle hlási plány stav zamestnancov skôr znižovať ako zvyšovať. Slabosť prichádzajúca i na slovenský trh práce najskôr súvisí s pomalším ekonomickým rastom v Európe. Na druhej strane, stále relatívne výrazná zásoba voľných pracovných miest, či predsa len stále očakávaný jemný domáci ekonomický rast by mali prípadný nárast miery nezamestnanosti v ostávajúcej časti roka tlmiť. Predpokladáme tak, že miera nezamestnanosti sa bude stále pohybovať blízko popandemických miním a nemala by prekročiť úrovne z úvodu tohto roka. Hlavným problémom domáceho trhu práce tak ostane aj počas zbytku roka nesúlad medzi ponukou práce a jej dopytom, a to v geografickom i kvalifikačnom smere. Najmä zamestnávatelia na západe krajiny, predovšetkým v priemysle, budú i naďalej zápasiť s nedostatkom pracovnej sily. Ten budú nútení stále saturovať i dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Nedostatok zamestnancov (i v dôsledku silnej konkurencie na vnútornom európskom trhu) čoraz častejšie riešia ich dovozom z krajín Ázie (India, Indonézia), či bývalého sovietskeho zväzu (nielen Ukrajiny).
Zdroj: Dylan Gillis / Unsplash.com
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v auguste vzrástla o 0,01 pb. na 5,23%. V medziročnom porovnaní sa jej pokles zmiernil z -1,01 pb. na -0,91 pb. (20,5 tisíc). Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti, prepočet UniCredit Bank) miera nezamestnanosti vzrástla o 0,08 pb. na 5,17% a zvýšila sa tak druhý mesiac v rade. Pred aktuálnym letným nárastom pritom naposledy rástla v septembri minulého roka. Napriek tomu sa stále pohybuje blízko svojich historických miním – je len o 0,08 pb. vyššia ako tesne pred vypuknutím pandémie (február 2020) a o 0,35 pb. vyššia ako v júli 2019, kedy zaznamenala dosiaľ svoji najnižšiu úroveň. Výdatne jej k tomu pomáha vyšší počet nezamestnaných na aktivačných prácach, ktorí sa nezapočítavajú medzi disponibilných nezamestnaných. Ich počet je najvyšší od leta 2016, resp. viac ako dvojnásobne vyšší ako v lete 2019, pričom mieru disponibilnej nezamestnanosti aktuálne znižuje až približne o pol percentuálneho bodu.
Z hľadiska regiónov Slovenska sme v auguste mohli pozorovať podobný vývoj v oboch častiach krajiny – na ekonomicky silnejšom západe krajiny miera nezamestnanosti vzrástla o 0,07 pb. (sezónne očistené) na 3,83%, na ekonomicky slabšom juhu stredného Slovenska a východe Slovenska vzrástla o 0,09 pb. (sezónne očistené) na 8,48%.
Nárast voľných pracovných miest v ekonomike sa v auguste zastavil. Ich počet síce v porovnaní s júlom mierne (o 656) narástol, tento nárast bol však o málo miernejší ako býva zvykom v tejto časti roka. Po štatistickom očistení o sezónne efekty sa tak počet voľných pracovných miest už ďalej nezvyšoval, naopak nepatrne (o 0,3%) medzimesačne klesol. I v medziročnom porovnaní bolo v auguste nepatrne menej voľných pracovných pozícií (o 0,1%, v júli ich bolo medziročne o 1,1% viac). Prílev voľných pracovných miest, ktoré sa zamestnávateľom nedarí obsadiť, bol pritom posledné mesiace značne nerovnomerne rozložený medzi regióny Slovenska. Kým Nitra zaznamenala až o tretinu a Bratislava o pätinu viac neobsadených pracovných miest ako v rovnakom období pred rokom, ostatné kraje Slovenska vykazovali ich dvojciferné medziročné poklesy (najvýraznejší, až o 37%, Prešovský kraj). V auguste nové pracovné pozície ďalej pribúdali v Bratislavskom kraji, ale od dna sa odrazili aj v Trenčianskom kraji a na východe Slovenska. Na východe, v Prešovskom a Košickom kraji, však stále na jedno voľné pracovné miesto pripadá 13,5 (PO), resp. 9,1 (KE) nezamestnaného. V priemere na Slovensku je to len 1,8 nezamestnaného, pričom kraje na západe krajiny (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) stále evidujú viac voľných pracovných miest ako registrovaných nezamestnaných. I v rámci jednotlivých krajov však môžeme nájsť pomerne veľké rozdiely – zatiaľ čo okresy Poprad a Snina v Prešovskom kraji hlásia len 5-6 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto, okres Kežmarok až 39 a Sabinov dokonca až 48 nezamestnaných. Podobná situácia je i v Košickom kraji (Košice a okres Michalovce hlásia 6 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto, zatiaľ čo okres Gelnica až 73), či Banskobystrickom kraji (okres Krupina už hlási viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných, zatiaľ čo okres Poltár až 52 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto). Nízka mobilita pracovnej sily (či kvalifikačná disproporcia), i medzi geograficky relatívne blízkymi regiónmi, je tak jedným z faktorov, ktorý bráni ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti.
Dopyt po nových zamestnancoch silnie najmä na pozíciách typických pre priemysel. Tie tvoria viac ako polovicu všetkých voľných pracovných miest a vykazujú posledné mesiace aj najvýraznejší nárast. Naopak, v službách sa už trend otočil a počet voľných pracovných miest tu ďalej nerastie, naopak postupne klesá. Po zohľadnení tradičnej sezóny ich počet medzimesačne opäť klesal predovšetkým v administratívnych službách. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tu bolo až o 34% neobsadených pracovných miest menej.
Stabilný prílev cudzincov na slovenský trh práce pokračoval aj v auguste. Ich počet sa medzimesačne zvýšil o 0,7% (sezónne očistené) a zatiaľ neúspešne tak už atakoval hranicu 100 tisíc (99,3 tisíc). Dynamika medziročného rastu zahraničných zamestnancov sa napriek tomu spomalila z 21,1% na 19,6%. Gro nových zamestnancov z cudziny tvorili stále Ukrajinci (38%). Posledné mesiace pomerne dynamicky rastie aj počet Indov (viac ako 3,3 tisíc) pracujúcich na Slovensku, ktorí sa už prepracovali na pozíciu číslo 6 medzi cudzincami zamestnanými na Slovensku a v medziročnom porovnaní sa ich počet zvyšoval po Ukrajincoch najrýchlejšie – o viac ako 2 tisíc (t.j. 14% celkového medziročného prírastku). Pomerne dynamicky narastá aj počet zamestnancov z ostatných bývalých sovietskych republík (vrátane samotného Ruska), z juhovýchodnej Ázie (najmä Indonézie), Macedónska a Turecka (o cca 150-500 medziročne).
Trh práce zaznamenal počas letných dovolenkových mesiacov prechodné zhoršenie. A hoci by sa časť tohto zhoršenia dala pripísať zmene sezónnosti, inými slovami výraznejšiemu letnému útlmu ako bolo bežné v minulosti, viaceré ukazovatele naznačujú, že minimálne časť letného nárastu miery nezamestnanosti by mohla mať i štrukturálny (fundamentmi podložený) charakter. Zastavenie nárastu voľných pracovných miest (najmä v službách), či vágne očakávania ohľadom ekonomického rastu na Slovensku i v Európe počas zbytku roka, naznačujú, že miera nezamestnanosti by sa (po zohľadnení tradičnej sezóny) nemusela vrátiť na trajektóriu poklesu ani po skončení leta. Jej nárast však nebude najskôr významný a bude mať len prechodný charakter. Ekonomicky silnejší západ krajiny tak bude i naďalej zápasiť s nedostatkom pracovníkov. Ďalší pokles miery nezamestnanosti preto bude spomaľovať i nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky, a to či už v smere kvalifikácie, tak v smere regionálnej disproporcie. Zvýšenú volatilitu do nezamestnanosti môžu v ostávajúcich mesiacoch roka stále vnášať aktivačné práce – predĺženie podporenej schémy by však negatívny vplyv ukončenia väčšieho počtu aktivačných prác na mieru disponibilnej nezamestnanosti malo odsunúť až do budúceho roka.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
