Trend pozvoľného schladzovania domáceho trhu práce sa v úvode dovolenkového leta (júli) mierne spomalil. Miera nezamestnanosti však napriek tomu i ďalej rástla, hoci po očistení o sezónne faktory sa tempo jej rastu v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi predsa len zvoľnilo. Úrady práce síce evidovali opäť viac nových nezamestnaných, ktorých dodávali prakticky všetky sektory ekonomiky, vrátane priemyslu, viac uchádzačov o prácu ako býva v úvode leta zvykom si však bolo schopných i nájsť nové zamestnanie. Napriek prekvapivému ľahkému júlovému oživeniu miery absorpcie nezamestnaných trhom práce tá ostáva stále pod úrovňami, ktoré sme mohli bežne pozorovať v ostávajúcich dvoch rokoch a poukazuje na slabosť trhu práce v prostredí stagnujúceho ekonomického rastu.
Voľné pracovné pozície naznačujú, že zamestnávateľom sa mohlo v úvode leta podariť zaplniť i časť slabo platených nízko kvalifikovaných pracovných pozícií, najskôr nielen z domácich zdrojov, ale aj dovozom pracovníkov, prevažne z Ázie. Dovoz pracovnej sily zo zahraničia sa opätovne zrýchlil, pričom posledné mesiace pozorujeme zintenzívnenie prílevu zahraničných pracovníkov najmä z juhovýchodnej Ázia (predovšetkým Filipíny), indického subkontinentu (po novom nielen Indov ale aj Nepálčanov) a stredoázijských post-sovietskych republík (najmä Uzbekistan a Kirgizsko).
Ilustračné foto: Smartworks Coworking / Unsplash.com
Okrem kvalifikovaných pozícií v priemysle zahraniční pracovníci v zvýšenej miere smerovali aj do neadministratívnych služieb, stavebníctva ale predovšetkým na pomocné pozície bez požiadaviek na kvalifikáciu. I napriek úbytku neobsadených pomocných nekvalifikovaných pozícií celkový počet voľných pracovných miest v ekonomike (po očistení o sezónne výkyvy) i v úvode leta ďalej rástol a opäť tak posúval historické maxima. Rástol najmä dopyt po zamestnancoch v neadministratívnych službách, v poľnohospodárstve, či remeselníkoch. Po júnovom poklese sa ale jemne zvýšil opäť aj dopyt po zamestnancoch v priemysle. Naďalej pritom platí, že neobsadené pracovné pozície pribúdajú predovšetkým na ekonomicky silnejšom západe krajiny, zatiaľ čo ekonomicky slabšie regióny na východe a na juhu stredného Slovenska hlásia medziročný pokles voľných pracovných miest. Úbytok je zvlášť silný najmä v Prešovskom kraji.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v júli vzrástla o 0,11 pb. na 5,02% (140 tisíc), a po prvýkrát od januára tohto roka sa vrátila nad hranicu 5%. Júlový nárast nezamestnanosti mal však prevažne len sezónny charakter. Po zohľadnení sezónnych pohybov sa tempo nárastu miery nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi predsa len mierne zvoľnilo – narástla o 0,02 pb na 5,02%. Napriek tomu ale stále platilo, že sezónne očistená miera nezamestnanosti bola najvyššia za posledný takmer rok - od augusta minulého roka, pričom za posledné štyri mesiace sa zvýšila až o 0,22 pb. Medziročný pokles miery disponibilnej nezamestnanosti sa tak v júli spomalil už len na zanedbateľných -0,04 pb. (-1 tisíc).
Zhoršenie na trhu práce sme v posledných mesiacoch mohli pozorovať najmä v ekonomicky chudobnejších regiónoch východného a juhu stredného Slovenska, avšak nepatrne nezamestnanosť narástla aj na ekonomicky silnejšom západe krajiny. V júli sme však videli porovnateľný medzimesačný nárast (po očistení o sezónu) v oboch častiach krajiny. Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) na ekonomicky slabšom juhu stredného a východnom Slovensku medzimesačne narástla o 0,02 pb. na 8,00%. Za posledné štyri mesiace si ale pripísala takmer štyri desatiny a bola najvyššia od januára tohto roka. Síce výrazne pomalšie, ale predsa len jemne rastúci trend posledné mesiace vykazuje aj miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe, resp. severozápade Slovenska - v júli medzimesačne narástla o 0,01 pb. na 3,72%. Za posledné štyri mesiace síce narástla len o desatinu, avšak bola najvyššia od októbra 2023, keďže medzi decembrom 2023 a aprílom 2025 sa pohybovala vo veľmi úzkom koridore 3,62-3,66%.
Nárast miery nezamestnanosti by mala aspoň teoreticky pomáhať zmierňovať rekordne vysoká zásoba voľných pracovných miest v ekonomike. Ich počet v júli síce už ďalej takmer nerástol - medzimesačne sa dokonca nepatrne znížil o 11 miest - a zotrval tak blízko historického maxima 107 tisíc. V júli však bežne pozorujeme skôr úbytok voľných pracovných miest, ktorý súvisí najmä s dovolenkovým útlmom na trhu práce. Po očistení o sezónne faktory tak počet voľných pracovných miest v porovnaní s júnom narástol o 1,4 tisíc (resp. 1,8%). Prejavilo sa to aj na opätovnom zrýchlení tempa ich medziročného rastu z 8,8% na 13,8%. Čísla stavu voľných pracovných miest môžu byť ale skreslené aj vysokým podielom už len fiktívnych pozícií, ktoré boli medzičasom obsadené alebo si ich otvorenie zamestnávatelia medzičasom rozmysleli, avšak túto zmenu nenahlásili na úrady práce.
Zamestnanci chýbajú stále najmä na západe krajiny a v priemysle. V júli sa ale výrazne zvýšil najmä počet neobsadených miest v neadministratívnych službách, v poľnohospodárstve a na pozíciách kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov. Okolie Bratislavy a Trnavy i naďalej hlási viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných na úradoch práce. V priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto 1,3 nezamestnaného, v Banskobystrickom kraji ale až 5,3, v Košickom kraji 6,4 a v Prešovskom kraji dokonca 10,6.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,84 pb. a dosahovala by len 1,18%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia. Prílev cudzincov na slovenský trh práce sa v júli opäť zintenzívnil. V porovnaní s júnom ich pribudlo v čistom vyjadrení viac ako 2,3 tisíc a ich celkový počet sa vyšplhal na rekordných 129 tisíc. Po zohľadnení bežných sezónnych výkyvov bol prírastok podobný – o 2,0 tisíc, resp. 1,6% - najrýchlejší medzimesačný prírastok od marca. Tempo medziročného rastu zahraničných pracovníkov sa tak zrýchlilo z 17,9% na 18,5% a bolo najrýchlejšie od augusta 2023, t.j. za takmer dva roky. Z hľadiska regionálneho zastúpenia zahraničných pracovníkov úvod leta nadviazal na trendy z predchádzajúcich mesiacov roka. Prílev Ukrajincov na slovenský trh práce sa spomalil, hoci stále tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov (38% zahraničných pracovníkov) a stále si držia i pozíciu najpočetnejšej skupiny nových pracovníkov v medziročnom porovnaní (30% podiel na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov). I júl ale potvrdzoval čoraz viac silnejúcu pozíciu mimoeurópskych zamestnancov na slovenskom trhu práce. Silnie najmä prílev zamestnancov z krajín indického subkontinentu (India, Nepál atď.), ktorých podiel na zahraničných pracovníkov sa už vyšplhal na 8% a na medziročnom prírastku sa podieľali až 27%. Indovia sú už treťou najpočetnejšou skupinou cudzincov na slovenskom trhu práce, Nepálčania štrnástou. Noví zamestnanci pomerne vo veľkých objemoch prichádzajú aj z ostatných krajín bývalého sovietskeho zväzu (najmä stredoázijských republík - 20% podiel na medziročnom prírastku) a juhovýchodnej Ázie (16% podiel na medziročnom prírastku). V TOP10 najpočetnejších skupín zahraničných pracovníkov už nájdeme Uzbekov (8. pozícia), Filipíncov (9. pozícia) i Kirgizov (10. pozícia), zatiaľ čo väčšina ostatných post-sovietskych krajín je zoradená tesne za prvou desiatkou.
Rastúca, hoci spomaľujúca, ekonomika bude pravdepodobne i v nasledujúcich mesiacoch posielať nové požiadavky na zamestnancov. Už prvá polovica roka ale naznačovala návrat dvojrýchlostného charakteru domáceho trhu práce. Viaceré ohlásené hromadné prepúšťania v poslednom období tento dvojrýchlostný charakter pravdepodobne ešte viac zvýraznia. Na napätom trhu práce s rekordným počtom neobsadených pracovných miest by však nárast nezamestnanosti mohol byť len dočasný a trh práce by mohol byť schopný nových nezamestnaných pomerne rýchlo absorbovať. Rizikom je najmä nesúlad medzi novou ponukou a existujúcim dopytom po pracovnej sile, či už regionálny, tak kvalifikačný. Predpokladáme, že miera nezamestnanosti by teda v najbližších mesiacoch mohla vzrásť o približne pol percentuálneho bodu, pričom mála časť tohto nárastu by mohla pretrvať a trvalo vychýliť mieru nezamestnanosti nad jarné historické minimá.
Konsolidácia a očakávané spomalenie ekonomického rastu uľavia domácemu trhu práce pravdepodobne len čiastočne a dočasne. Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
