Prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce sa v posledných mesiacoch spomalil, zatiaľ čo miera absorpcie nezamestnaných trhom práce narástla. Trh práce v úvode roka zosilnel, avšak viaceré ohlásené prepúšťania priaznivý trend z posledných mesiacov pravdepodobne už počas jari otočia. Trh práce bude opäť narážať na utlmený ekonomický rast, z ktorého uberie aj konflikt na Blízkom východe prejavujúci sa okrem iného nárastom cien ropy a plynu.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v marci klesla o 0,19 pb. na 5,23% (145 tisíc). Jej medziročný nárast sa spomalil z 0,47 pb. na 0,39 pb. (10,5 tisíc). Približne polovica marcového poklesu sa dá pripísať tradičným sezónnym faktorom. Po očistení o sezónne faktory sa medzimesačne znížila o 0,09 pb. na 5,26% (prepočet UniCredit Bank). Jednalo sa tak o druhý medzimesačný pokles v rade. Napriek tomu, miera nezamestnanosti ostáva nad minuloročným marcovým historickým minimom (pri sezónne očistených údajoch) stále o 0,39 pb. Podobne ako v minulom roku by sa pritom situácia na domácom trhu práce mohla od jari začať opätovne jemne zhoršovať.
I v marci štatistiky čiastočne ovplyvnilo znovu otváranie aktivačných prác, ktoré odčerpávajú časť nezamestnaných zo štatistík disponibilných nezamestnaných. Ich počet narástol o ďalších viac ako 500 na takmer 13,4 tisíc a definitívne sa tak vrátil na úrovne z konca roka. Na rozdiel od februára bol vplyv na celkové čísla miery disponibilnej nezamestnanosti už ale skôr len marginálny – medzimesačne ich znižoval len o 0,02 pb.
Znovu otváranie aktivačných prác sa ale predsa len prejavilo pri regionálnom pohľade na nezamestnanosť. V marci vďaka tomu opäť o niečo rýchlejšie klesala miera nezamestnanosti v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska, tentokrát najmä na Spiši a Šariši. Výraznejšie poklesy ale zaznamenali aj regióny Turca, Oravy, Kysúc a Liptova, ktoré minulý rok v zvýšenej miere postihli hromadné prepúšťania (najmä Turiec sa presahom do nezamestnanosti aj v priľahlých regiónoch). V priemere tak miera nezamestnanosti v ekonomicky slabších regiónoch východného a juhu stredného Slovenska v marci (po zohľadnení sezóny) klesla v marci o 0,09 pb. na 8,09 a medziročne bola vyššia o 0,37 pb. Ekonomicky silnejšie regiónu západného a severozápadného Slovenska vykázali miernejší pokles sezónne očistenej nezamestnanosti, a to o 0,06 pb na 4,07%. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tu bola miera nezamestnanosti vyššia o 0,40 pb.
Ilustračné foto: Engin_Akyurt / Pixabay.com
Zlepšenie na trhu práce v úvode roka ukazovali obe strany bilancie pohybu v štatistikách úradov práce - prítok nových nezamestnaných do evidencie úradov práce aj ich odtok. Počet novo registrovaných nezamestnaných sa medziročne znížil až o 9% a po očistení o sezónne vplyvy bol o 7,8% nižší ako v priemere v predchádzajúcich 12 mesiacoch. V marci, po zohľadnení sezóny, úrady práce registrovali tretí najnižší počet nových nezamestnaných za posledné 2 roky. Pokles pritom vykazujú ako administratívne služby, tak aj činnosti spojené s priemyslom.
Nárast počtu nezamestnaných, ktorí evidenciu úradov práce v poslednom mesiaci bol síce miernejší – medziročne narástol len o 1,4% - medziročne ale rástol podiel tých, ktorí evidenciu úradov opustili z dôvodu získania nového zamestnania (2,7% medziročne). Oživenie v absorpcii nezamestnaných trhom práce vidíme už niekoľko mesiacov v rade - počet umiestnených na trhu práce v marci po zohľadnení sezónnych vplyvov narástol o 5% v porovnaní s priemerom predchádzajúcich 3 mesiacov, resp. o 4% v porovnaní s priemerom predchádzajúcich 12 mesiacoch. Vyššiu mieru absorpcie nezamestnaných trhom práce sme pritom naposledy pozorovali na prelome rokov 2023-24.
Tento relatívne priaznivý trend potvrdzujú aj štatistiky hromadných prepúšťaní. Počet prepustených v rámci hromadných prepúšťaní, ktorí sa registrovali na úradoch práce v úvode roka klesol (hoci najskôr len prechodne), zatiaľ čo rástol počet tých, ktorým sa medzičasom podarilo znova sa zamestnať. V prvých trhoch mesiacoch roka úrady práce registrovali „len“ 114 nových nezamestnaných v rámci hromadných prepúšťaní (t.j. 38 mesačne v priemere), z toho 35 v marci. Medziročne sa síce jedná stále o ľahký nárast (v prvých troch mesiacoch minulého roka to bolo 78 nezamestnaných, resp. 26 v priemere mesačne), v porovnaní s obdobím máj až december (183 nových nezamestnaných mesačne), kedy sa hromadné prepúšťania zintenzívnili, to ale znamenalo výrazný pokles. Na najbližšie mesiace ohlásilo hromadné prepúšťania opäť hneď viacero zamestnávateľov, čo počas jari môže tieto štatistiky opäť zdvihnúť. Najväčší počet prepustených prinesie uzavretie závodu Samsung v Galante. Keďže sa ale jedná o región s akútnym nedostatkom pracovnej sily, dá sa očakávať, že len časť takto prepustených sa bude aj registrovať na úradoch práce a nemalá časť prepustených len plynulo prejde z jednej práce do inej.
Na druhej strane, počty nezamestnaných registrovaných v rámci hromadných prepúšťaní, ktorým sa podarilo medzičasom nájsť novú prácu, sa v úvode roka stabilizovali na relatívne vyšších úrovniach. V prvých troch mesiacoch roka si novú prácu našlo až 474 takýchto nezamestnaných (t.j. 158 mesačne), z toho 167 v marci. Ich počet zotrvávajúci v evidencii tak klesol z takmer 1400 na prelome rokov na súčasných necelých 1100. Minulý rok pritom o prácu v rámci hromadných prepúšťaní prišlo až 1455 zamestnancov, ktorí boli nútení sa registrovať aj na úradoch práce. Zdá sa teda, že minimálne časť z nich sa v priebehu niekoľkých mesiacov dokáže na trhu práce opätovne uplatniť a nenavyšuje tak štatistiky dlhodobo nezamestnaných. Umožňuje im to stále relatívne napätý trh práce, ktorý vykazuje i naďalej rekordnú zásobu neobsadených voľných pracovných pozícií i stále rastúci trend v ich počte (hoci najskôr čiastočne len technicky). Akokoľvek, nesúlad medzi kvalifikačnými predpokladmi, či regionálnym rozložením dopytu po práci, časť novo nezamestnaných predsa len ponecháva v evidencii úradov práce dlhodobo. Takto ohrozenými sú najmä skupiny zamestnancov v preddôchodkovom veku často s nízkou mobilitou i chýbajúcou dlhodobou perspektívou pre potenciálnych zamestnávateľov.
Počet voľných pracovných miest v ekonomike rástol aj v marci. V porovnaní s februárom ich pribudlo 1,5 tisíc a ich celkový počet sa vyšplhal už na takmer 124 tisíc. Po očistení o sezónne vplyvy bol ich prírastok ešte o niečo silnejší, o 2 tisíc, resp. 1,7%. Tempo medziročného rastu voľných pracovných miest sa zrýchlilo ale len nepatrne z 20,4% na 20,7%. Na druhej strane je nevyhnutné podotknúť, že časť nárastu voľných pracovných miest má stále len technicky charakter. Novo hlásené voľné pracovné miesta umelo zdvíha povinnosť nahlasovať voľné miesto na úrade práce pred jeho obsadením cudzincom. Pomerne často sa pritom stáva, že ich obsadenie už zamestnávatelia nehlásia (naznačujú to i naše ekonometrické modely) – tieto voľné pracovné miesta preto reálne už nemusia existovať a umelo navyšujú celkovú zásobu voľných miest v ekonomike.
Aj po očistení o tento efekt bol ale marcový mesačný počet novo nahlásených pracovných pozícií najvyšší od roku 2019 (po očistení o sezónu). Na druhej strane, výrazný marcový nárast novo evidovaných voľných pracovných miest bol pravdepodobne do určitej miery výsledkom administratívnych faktorov. Najmä v okrese Bratislava III došlo k hromadnému nahláseniu voľných miest nezvyklej kombinácie operátora a montéra strojov a zariadení s požiadavkou na VŠ vzdelanie prvého stupňa. Predpokladáme, že by sa mohlo jednať o hromadné agentúrne hlásenia, čo by limitovalo aj interpretáciu tohto nárastu ako signálu reálneho zrýchlenia dopytu po práci.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 4,46 pb. a dosahovala by len 0,77%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere. Navyše, časť z takmer 125 tisíc registrovaných voľných pracovných miest je zjavne len fiktívna.
Časť voľných pracovných miest zamestnávatelia stále zapĺňajú zamestnancami zo zahraničia, najmä Ukrajincami a zamestnancami z ázijských krajín. Počet cudzincov na domácom trhu práce (resp. vydaných pracovných povolení) sa v marci zvýšil o viac ako 3 tisíc na takmer 150 tisíc (149,7 tisíc). Po očistení o sezónu medzimesačne pribudlo približne 2 tisíc cudzincov (1,5%). Tempo medziročného rastu zahraničný pracovníkov sa napriek tomu spomalilo z 23,4% na 22,3% (27,3 tisíc). I naďalej platí, že cudzinci v poslednom období prichádzajú najmä z Ukrajiny a ázijských krajín, zatiaľ čo počet pracovníkov z ostatných krajín EÚ stagnuje alebo dokonca ľahko klesá. Pozíciu číslo jedna medzi zahraničnými pracovníkmi si i naďalej držia Ukrajinci, a to ako v absolútnom počte (36,5% podiel), tak aj v medziročnom prírastku (27,8% podiel na prírastku). V posledných mesiacoch sa zintenzívnil najmä prílev pracovníkov z juhovýchodnej Ázie, hoci ich absolútne počty stále jemne zaostávajú za indickým subkontinentom, či ostatnými post-sovietskymi republikami. Juhovýchodná Ázia sa podieľala na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov 21% a jej celkový podiel tak vzrástol na 7,2%. Do prvej desiatky sa prepracoval Vietnam (8.) i Filipíny (9.), zatiaľ čo Indonézia sa posunula už na 13. pozíciu. Indický subkontinent sa podieľal na medziročnom prírastku 20% a jeho celkový podiel sa stabilizoval tesne pod 10% (9,8%). Indovia sú už niekoľko mesiacov druhou najpočetnejšou skupinou cudzincov na slovenskom trhu práce, Nepálčania uzatvárajú prvú desiatku. Zahraniční pracovníci z bývalých post-sovietskych republík sa podieľali na medziročnom prírastku 24% a ich celkový podiel vzrástol na 12%. V prvej desiatke na siedmej pozícií nájdeme Uzbekov, zatiaľ čo ostávajúce krajiny regiónu sú zoradené prevažne v druhej desiatke – Kirgizsko 12., Rusko 14., Kazachstan 16., Gruzínsko 17., Moldavsko 18. a Azerbajdžan 19.
Štatistiky v úvode roka i naďalej ukazujú na dvojrýchlostný charakter domáceho trhu práce. Ako celok ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý, čo by malo i v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať prípadný nárast miery nezamestnanosti, prevažne na úkor voľných pracovných miest v ekonomike. V dôsledku štrukturálnych nerovnováh (regionálnych i kvalifikačných) masívnejšie prepúšťanie v niektorých odvetviach a regiónoch bude i naďalej viesť k prechodnému nárastu miery nezamestnanosti, pričom časť tohto nárastu by mohla mať i dlhodobý charakter a systematicky tak vychýliť mieru nezamestnanosti v ekonomike nad minuloročné jarné minimá.
Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj:UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
