Medziročný rast miezd citeľne spomalil

Štedrý rok 2025 sa už tento rok neopakoval

V druhom štvrťroku minulého roka štát svojim zamestnancom vyplácal jednorazové „kompenzačné“ odmeny. To sa tento rok už nezopakovalo. Vyššie ako zvyčajné odmeny pred letom minulého roka vyplatilo aj viacero zamestnávateľov v komerčnom sektore – opäť platí, že štedrý rok 2025 sa už tento rok neopakoval v podobne silnom rozsahu. Po očistení o tieto jednorazové efekty, ktoré nafúkli porovnávaciu základňu z minulého roka, si mzdy držali podobné tempo rastu ako v úvode roka, resp. tempo ich rastu sa len mierne spomalilo (podľa našich prepočtov na úroveň okolo 5%).

Efekt minuloročných jednorazových odmien sa prejavil najmä v sektoroch s vysokým podielom zamestnancov platených z verejných peňazí – mzdy medziročne klesli vo verejnej správe, vzdelávaní a nepatrne aj vo vodárenstve. Relatívne nízky rast miezd, pod úrovňou inflácie, si už dlhšie obdobie držia administratívne služby. Naopak, ľahko nadpriemerný rast miezd i naďalej vykazuje priemyselná výroba. Negatívnym prekvapením prvej polovice roka, ale predovšetkým druhého kvartálu, bol podpriemerný nárast miezd v hoteloch a reštauráciách, a to aj napriek masívnemu zvýšeniu minimálnej mzdy (o 12%), ktoré sa však v celkových číslach sektora s najnižšou priemernou mzdou v ekonomike nakoniec zásadnejšie neprejavilo.

Priemerná hrubá nominálna mzda v druhom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla len o 3,2% na 1 707 EUR. Po očistení o infláciu, reálne mzdy v ekonomike medziročne klesli o 0,5%. Medziročné porovnanie však výrazne skreslili minuloročné jednorazové odmeny, predovšetkým vo verejnom sektore. Potvrdzuje to aj pohľad na aktuálne trendy vo vývoji miezd – t.j. porovnanie s prvým štvrťrokom. Podľa našich prepočtov sa medzikvartálny rast nominálnych miezd po očistení o sezónne efekty spomalil z 1,5% na 1,2%, resp. na anualizovanej báze z 6,1% na 4,9%. Podľa očakávaní rast miezd po prekvapivo silnom úvode roka spomalil, avšak nevymykal sa z rámca predpokladaného tempa rastu pre tento rok, ktorý sme dlhodobo odhadovali na úrovni okolo 5%. Predpokladáme, že podobné tempo rastu (okolo 5% medziročne) si mzdy udržia aj v druhej polovici roka.

Minuloročné odmeny okresali medziročný rast miezd predovšetkým sektoroch v okruhu verejných financií. Mzdy zamestnancov verejnej správy medziročne klesli až o 4,8%, vo vzdelávaní (napriek dvojitej valorizácií v septembri minulého a januári tohto roka) o 0,2%. Nižšie mzdy ako pred rokom vykázalo aj vodárenstvo (o 0,1%). Medzi sektory s medziročným rastom miezd pod úrovňou inflácie sa v druhom štvrťroku zaradili aj administratívne služby (1,8%), ktoré vykazujú utlmený rast miezd už niekoľko štvrťrokov v rade, či odborné, vedecké a technické služby (2,7%). Rast miezd však prekvapivo zaostal za infláciou aj v hoteloch a reštauráciách (2,5%) a umení a rekreácií (3,6%) – sektoroch s podpriemernou mzdou (hotely a reštaurácie s najnižšou v ekonomike) a pravdepodobne i vyšším zastúpením zamestnancov s minimálnou mzdou alebo mzdou len tesne nad minimálnou mzdou. Silný 12% nárast minimálnej mzdy od januára tohto roka sa tu na tempe rastu miezd prekvapivo prejavil len vo veľmi obmedzenej miere, ak vôbec.

Ilustračné foto: Marek Studzinski / Unsplash.com

Na opačnej strane rebríčka, mzdy medziročne najviac narástli v menších sektoroch ako činnosti v oblasti nehnuteľností (9,8%) a ťažba (8,5%). Nadpriemerný mzdový nárast si ale pripísali aj početnejšie sektory dopravy a skladovania (7,4%), IT a komunikácie (5,3%) a priemyselná výroba (5,2%).

Najnižšiu priemernú mzdu (974 EUR) poberajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách, ktoré ostáva jediným odvetvím ekonomiky s priemernou mzdou nepresahujúcou 1 000 EUR. Medzi odvetvia s najnižšou priemernou mzdou patria aj stavebníctvo (1 218 EUR), administratívne služby (1 317 EUR) a poľnohospodárstvo (1 369 EUR). Naopak, najvyššiu priemernú mzdu zaznamenali v druhom štvrťroku zamestnanci vo financiách (2 960 EUR), energetike (2 949 EUR) a IT a komunikáciách (2 806 EUR). Priemernú mzdu presahujúcu 2 000 EUR vykázala aj verejná správa (2 269 EUR) a zdravotníctvo (2 058 EUR).

Z hľadiska regiónov rástli mzdy v druhom štvrťroku najrýchlejšie v Prešovskom kraji (o 4,6%), ktorý však ale i naďalej ostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou – len 1 359 EUR. Regiónom s druhou najnižšou mzdou sa postupne stáva Nitriansky kraj (1 445 EUR), ktorý paradoxne patrí medzi regióny s najviac prehrievajúcim sa trhom práce (nedostatkom zamestnancov). Nitra a okolie sa totiž postupne stávajú hlavnou montážnou dielňou Slovenska, t.j. vysoký podiel práce s nízkou pridanou hodnotou a nízkou mzdou.

Najpomalšie mzdy narástli v úvode roka v Košickom kraji (len o 0,9%) a v Bratislavskom kraji (o 2,7%), ktorý však i naďalej ostáva regiónom s najvyššou priemernou mzdou – 2 012 EUR.

Fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe

Predpokladáme, že tento rok by sa rast nominálnych miezd mal spomaliť smerom k  5%. Reálne mzdy by si tak mali udržať rast okolo 1,5% a medziročne by v priemere mali byť nepatrne vyššie aj po očistení o daňovo-odvodové zmeny.

Z rastu miezd bude tento rok uberať najmä pokračujúca fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe. Rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, resp. predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd.

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky