Meniť prácu každé dva roky? Univerzálne pravidlo neexistuje
Meniť zamestnanie každé dva až tri roky? Zatiaľ čo niekto môže vďaka zmene získať nové skúsenosti, vyšší plat alebo zaujímavejšie pracovné príležitosti, inde môže príliš rýchle striedanie zamestnávateľov kariéru naopak brzdiť. Záleží totiž nielen na odbore a pracovnej pozícii, ale aj na tom, či sa človek stále učí nové veci a má možnosť profesijne rásť.
Niekedy trvá roky, kým človek získa potrebné know-how
Dvoj- až trojročný interval preto nie je univerzálnym meradlom pre všetkých. V niektorých profesiách môže byť zmena po pár rokoch prirodzeným krokom vpred, zatiaľ čo v špecializovaných odboroch môže trvať roky, kým človek získa potrebné know-how.
„Nie je to pravidlo, ale štatistika, z ktorej niekto urobil odporúčanie. Zdravý interval je ten, po ktorom sa prestanete učiť, a ten príde u niekoho po roku a pol, zatiaľ čo iný sedí na tej istej stoličke sedem rokov a stále ho to posúva,“ vysvetľuje Jan Vašík, konateľ kreatívnej agentúry Fairy Tailors.
Ideálna dĺžka pracovného pomeru sa líši podľa pozície aj odboru. Vo všeobecnosti však môže byť vhodnejšie zostať na jednej pozícii tri až päť rokov. „Záleží na type pozície a odbore. Ak by som mala dať všeobecné odporúčanie, 2–3 roky sa objavujú pomerne často. Za ideálne považujem 3–5 rokov,“ uvádza Zuzana Paulová, odborníčka v oblasti HR a CEO spoločnosti myHeRoes.
Kedy je čas uvažovať o zmene?
Dôležitejšie než samotný počet rokov môže byť to, čo človeku súčasná práca prináša. Ak sa dlhodobo neposúva, neprichádzajú nové výzvy a každodenná náplň sa mení na rutinu, môže byť čas začať premýšľať o zmene.
„Niekoľko dní v práci, kde ma to nebaví, zažije každý. Keď sa však človek neposúva celé mesiace, práca prestala prinášať nové výzvy a zostala len rutina – je čas uvažovať o zmene,“ hovorí Bohuslav Zeman, projektový manažér aplikácie Počasie a radar Meteocentrum. Signálom môže byť aj to, že sa človek prestane tešiť do práce. Pred samotným odchodom je však vhodné pomenovať, čo presne je zdrojom nespokojnosti a či sa situácia nedá vyriešiť u súčasného zamestnávateľa.
Ilustračné foto: René Ranisch / Unsplash.com
„Jasným signálom je, že sa už do práce netešíme tak ako kedysi. V podstate sa to dá zjednodušiť na to, že ak začneme uvažovať nad zmenou pozície, je to príznak určitej nespokojnosti,“ dopĺňa Zuzana Paulová.
Pomôcť môže aj jednoduché zamyslenie nad tým, čo nové sa človek za posledného pol roka naučil. Ak nedokáže nájsť jedinú odpoveď, môže ísť o známku profesijnej stagnácie. „Druhý signál je tichší a ľahko sa prehliadne, ale skúste si spomenúť, čo ste sa za posledný polrok naučili, a ak vás nič nenapadne, máte odpoveď,“ uvádza Jan Vašík.
Zmena môže priniesť skúsenosti, ale aj riziká
Nová práca môže znamenať nové skúsenosti, väčšiu odolnosť aj lepšie finančné podmienky. Zmena zamestnávateľa však zároveň patrí medzi stresové faktory a môže človeku pomôcť rozšíriť obzory, naučiť sa adaptabilite a udržať si konkurencieschopnosť na trhu práce.
V niektorých špecializovaných odboroch je naopak výhodnejšie zostať u jedného zamestnávateľa dlhšie. Kým človek získa potrebné know-how a prenikne do všetkých častí práce, môžu uplynúť roky. „Z pohľadu rozvoja, získavania skúseností a výšky mzdy je v našom meteorologicko-technologickom odbore výhodnejšie meniť prácu menej často. Práca je rôznorodá a kým človek prenikne do všetkých jednotlivých častí, trvá to aj niekoľko rokov,“ vysvetľuje Bohuslav Zeman.
Kedy už je z častého striedania problém?
Krátke pracovné angažmány nemusia byť problém samy o sebe. Ak sa však v životopise opakujú bez zjavného kariérneho posunu, môžu u zamestnávateľa vyvolať pochybnosti. V špecializovaných profesiách môže byť varovným signálom niekoľko pracovných pomerov kratších než dva roky.
Ak niekto mení prácu častejšie než po roku a opakuje sa to viackrát za sebou, môže to u zamestnávateľa vzbudzovať nedôveru. Dôležité však vždy zostáva, čo za jednotlivými zmenami skutočne stojí.
Záleží na odbore aj kariérnej fáze
Rovnaký interval preto nemôže platiť pre všetkých. V rýchlo sa meniacej profesii môže byť kratšia doba prirodzená, zatiaľ čo v technických, výskumných alebo manažérskych rolách môže byť potrebný výrazne dlhší čas na získanie skúseností. Rolu hrá aj kariérna fáza. Zatiaľ čo na začiatku môže striedanie zamestnaní znamenať zbieranie skúseností, neskôr môže pôsobiť ako známka nestability.
Nie vždy je potrebné odísť
Ak človeku vadí konkrétna vec, nemusí byť jediným riešením výpoveď. Najprv sa oplatí zistiť, či sa problém nedá vyriešiť vo vnútri firmy. „Vždy je dobré zistiť, čo a prečo mi vadí, a to sa najprv snažiť vyriešiť. O problémoch alebo pocitoch nespokojnosti je vhodné komunikovať,“ odporúča Zuzana Paulová.
Dva alebo tri roky tak nemusia byť dôvodom na automatickú zmenu. Podstatnejšie je, či človek vo svojej práci stále rastie, získava nové skúsenosti a má možnosť posúvať sa ďalej.
Zdroj: myHeRoes, Fairy Tailors
