Pokles nezamestnanosti v júni zastavili hromadné prepúšťania i registrácie absolventov vysokých škôl

Počet nezamestnaných zvýšili hromadné prepúšťania

K nárastu hromadných prepúšťaní prispeli najmä problémy topoľčianskeho výrobcu nábytku Decodom – viac ako 40% všetkých prepustených v rámci hromadných prepúšťaní sa v júni registrovalo v okrese Topoľčany, zvýšené registrácie zaregistrovali aj blízke okresy Hornej Nitry (Partizánske a Bánovce nad Bebravou). Ukončenie výrobných činností juhokórejského Samsungu v jeho galantskom závode malo podľa očakávaní len limitovaný dopad na nezamestnanosť. I vzhľadom na napätý trh práce v regióne Galanty sa na úradoch práce registrovala len výrazná menšina jeho zamestnancov – v júni v okrese Galanta registrovali „len“ 49 prepustených v rámci hromadných prepúšťaní, blízkej Šali ďalších 21.

I naďalej platí, že na dvojrýchlostnom trhu práce väčšina prepustených v rámci hromadných prepúšťaní neostáva v evidencii úradov dlhodobo. Počet prepustených v rámci hromadných prepúšťaní, ktorí za posledných 12 mesiacov opustili evidencie úradov práce, dosahoval takmer 100% novo registrovaných nezamestnaných v rámci hromadných prepúšťaní v predchádzajúcich 12 mesiacoch (v dôsledku časového posunu nie nevyhnutne tí istí ako boli v posledných 12 mesiacoch registrovaní). Aktuálne je v registroch úradov práce približne 1,4 tisíc nezamestnaných, ktorí stratili prácu v rámci hromadných prepúšťaní. A hoci sú hromadné prepúšťania stále skôr len marginálnym zdrojom nových nezamestnaných (len okolo 1% novo registrovaných za posledných 12 mesiacov), pohľad na ich štatistiky môže poskytovať pomerne dobrý orientačný obraz o situácií a trendoch na domácom trhu práce.

I v dôsledku kumulácie viacerých významných hromadných prepúšťaní pred letom sa počty novo registrovaných nezamestnaných na úradoch práce v júni vyšplhali po očistení o sezónne a technické vplyvy na nové popandemické maximu. Prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov sa medziročne zvýšil o 8,1% a po očistení o sezónne vplyvy bol až o 10% vyšší ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. K júnovému nárastu nových registrácií ale neprispeli len hromadné prepúšťania, ale aj posun v registrácií absolventov vysokých škôl. Tí sa zvyčajne nerovnomerne registrujú v mesiacoch máj a jún – tento rok sa ich registrácie viac ako zvyčajne skoncentrovali práve do júna. Medziročne počet registrovaných absolventov vysokých škôl v júni narástol o 366, v úhrne za máj a jún sa ich na úradoch práce registrovalo o 89 viac ako v minulom roku. Celkovo registrácia vysokoškolákov v júni zvyšovala nezamestnanosť o 0,11 pb. Aktuálne sa v evidencii úradov práce nachádza takmer 6000 absolventov vysokých škôl. Aj skúsenosti z minulých rokov však ukazujú, že drvivá väčšina z nich si v priebehu nasledujúcich mesiacov nájde prácu.

Kým hromadné prepúšťania a absolventi vysokých škôl navýšili prítok nových nezamestnaných do evidencie úradov práce, odtok z evidencie úradov práce ostával v júni relatívne stabilný, resp. vykazujúci len ľahko rastúci trend. Po očistení o sezónne výkyvy počet uchádzačov o prácu, ktorí si v priebehu posledného mesiaca našli novú prácu, sa v porovnaní s priemerom predchádzajúcich troch mesiacov zvýšil o 1,6% a medziročne bol vyšší o 8,6%.

Ilustračné foto: Charles DeLoye / Unsplash.com

Zdá sa, že júnové oslabenie na trhu práce bolo nateraz ovplyvnené prevažne kumuláciou jednorazových faktorov (hromadné prepúšťania, posun registrácie vysokoškolákov viac na jún). Trh práce i naďalej vykazuje silné známky dvojrýchlostného charakteru. Časť zamestnávateľov, najmä v priemysle, zápasí s nedostatkom objednávok a čelí poklesu produkcie čomu postupne prispôsobuje aj zamestnanosť. Uvoľnenú pracovnú silu ale zatiaľ absorbuje životaschopná časť ekonomiky. Tlak na nezamestnanosť zmierňuje aj demografia – za prvých päť mesiacov roka sociálna poisťovňa priznala o takmer 12% viac starobných dôchodkov ako v rovnakom období minulého roka. Odchádzajúcich dôchodcov z trhu práce nedokáže pritom mladá generácia plne nahrádzať, aj z dôvodu zvýšenej migrácie mladých do zahraničia. Trh práce sa tak čím ďalej viac prehrieva aj pri stagnujúcej alebo dokonca ľahko klesajúcej zamestnanosti v ekonomike. Zamestnávatelia tak nútene siahajú po pracovnej sile zo zahraničia, ktorá tvorí už viac ako 6% celkovej domácej zamestnanosti. Posledné mesiace pritom pozorujeme pokles počtu zahraničných pracovníkov z okolitých krajín V4 i zastavenie ďalšieho prílevu pracovníkov z Ukrajiny. Zamestnávatelia sa tak čoraz viac spoliehajú na pracovnú silu z Ázie (post-sovietske stredoázijské republiky, indický subkontinent, či juhovýchodná Ázia).

„Mŕtve“ pracovné pozície umelo navyšujú stav voľných pracovných miest

Posledné mesiace pozorujeme aj masívny nárast voľných pracovných miest v ekonomike. V dôsledku administratívnych faktorov tento ukazovateľ ale stráca na svojej výpovednej hodnote. Predpokladáme, že ho výrazne skresľuje administratívne nahlasovanie pracovných miest, ktoré sú obsadzované zahraničnými pracovníkmi – ako novootvorených, tak aj miest s obnovou pracovného povolenia. Osadenie týchto pozícií však už časť zamestnávateľov a pracovných agentúr s veľkou pravdepodobnosťou úradom práce nehlási a tak tieto „mŕtve“ pracovné pozície umelo navyšujú stav voľných pracovných miest v ekonomike. V júni už úrady práce hlásili viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. Júnový prítok nových pracovných miest bol pritom rovnako historicky najvyšší – takmer 30% novo nahlásených pracovných miest pripadá na Bratislavský kraj a takmer 40% na tri okresy Nitrianskeho kraja (Nitra, Levice a paradoxne Topoľčany, ktoré zároveň zaznamenali masívny prílev nových nezamestnaných v rámci hromadných prepúšťaní). Takáto silná koncentrácia novo nahlásených pracovných miest do pár okresov s vysokým podielom zahraničných zamestnancov naznačuje možný technicko-administratívny  charakter týchto otvorených pracovných miest.

Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v júni vzrástla  prvýkrát od januára, a to o  0,07 pb. na 5,15% (143 tisíc). Jej medziročný nárast sa ale predsa len zmiernil z 0,26 pb. na 0,24 pb. (6 tisíc). Po štatistickom očistení o sezónne faktory (prepočet UniCredit Bank) nezamestnanosť ani v júni nerástla, hoci už ani ďalej neklesala – ostala nezmenená na úrovni 6,19%. Zoberúc do úvahy koncentráciu viacerých jednorazových faktorov – napríklad minimálne dve veľké hromadné prepúšťania (Samsung, Decodom) -  vývoj na trhu práce ostával aj v júni prevažne pozitívny, hoci i naďalej javí silné známky dvojrýchlostnosti.

Nezamestnanosť sa v júni po očistení o sezónne faktory takmer nezmenila v oboch častiach krajiny – na ekonomicky silnejšom západe a sevorozápade krajiny i na ekonomicky slabšom juhu stredného Slovenska a východnom Slovensku. Na ekonomicky silnejšom západe krajiny po očistení o sezónne vplyvy len nepatrne klesla o 0,01 pb. na 3,96% a medziročne tu bola vyššia o 0,25 pb. Na ekonomicky slabšom východe krajiny naopak nepatrne narástla o 0,01 pb. na 8,07% a medziročne tu bola vyššia o 0,22%. Spomedzi okresov zaznamenal v júni najvýraznejší nárast nezamestnanosti okres Topoľčany, v dôsledku významného hromadného prepúšťania tu miera nezamestnanosti narástla až o 0,86 pb. na 5,25%. V porovnaní s júnom minulého roka zaznamenal najvýraznejší nárast miery nezamestnanosti okres Kežmarok, a to až o 1,27 pb. na 14,89%. Naopak, nezamestnanosť v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka najviac klesla v okrese Stropkov, a to až o 1,08 pb. na 8,09%.

Počet voľných pracovných miest v ekonomike prudko rástol aj v júni. V porovnaní s májom ich pribudlo opäť viac ako 10 tisíc (11,9 tisíc) a ich celkový počet sa vyšplhal na takmer 153 tisíc. Po očistení o sezónne vplyvy bol ich prírastok len nepatrne nižší (11,0 tisíc), resp. narástol o 8,0%. Tempo medziročného rastu voľných pracovných miest sa zrýchlilo z 33,3% až na 42,8% a bolo najsilnejšie od apríla 2018. Predpokladáme, že masívny nárast voľných pracovných miest nahlásených na úradoch práce má len administratívno-technický charakter, najmä v dôsledku nahlasovania pracovných miest, ktoré sa obsadzujú zahraničnými pracovníkmi a ktoré v evidencii ostávajú často aj po ich obsadení. Voľné pracovné miesta nahlásené na úradoch práce tak v súčasnosti hovoria len veľmi málo o reálnej situácií na trhu práce.

Po prekvapivom májovom poklese počtu zahraničných pracovníkov, ktorý mal ale prevažne len technicky charakter (sťahovanie cudzineckej polície v Bratislave a z toho dôvodu vynútená týždňová pauza v jej činnosti), priniesol jún podľa očakávaní návrat na pôvodnú rastovú trajektóriu. Počet cudzincov na domácom trhu práce (resp. vydaných pracovných povolení) v júni narástol o takmer 806 na takmer 151 tisíc. Po očistení o sezónu medzimesačne pribudla viac ako tisícka cudzincov (0,9%). Tempo medziročného rastu zahraničný pracovníkov ostalo relatívne stabilné, keď sa zvoľnilo len mierne z 19,4% na 19,0% (24 tisíc).

V príleve zahraničných pracovníkov však posledné mesiace predsa len pozorujeme aj zaujímavé zmeny trendov. Z domáceho trhu práce v zvýšenej miere začali odchádzať zamestnanci z okolitých krajín V4 (podobným tempom zo všetkých trhoch okolitých krajín) – pravdepodobne aj v dôsledku daňovo-odvodových zmien a z toho plynúcej menšej mzdovej atraktivity slovenskej ekonomiky, v prípade maďarských zamestnancov mohol hrať rolu aj efekt Samsungu. Po očistení o sezónne vplyvy sa počet zamestnancov z Česka, Maďarska a Poľska znížil o takmer desatinu na súčasných 15 tisíc (ich podiel klesol z 11,7% v decembri na 10,1% v júni) – ich odlev sa pritom zvýraznil najmä v posledných dvoch mesiacoch. Ďalšou zmenou trendu je zastavenie ďalšieho nárastu počtu pracovníkov z Ukrajiny. Ich počet v posledných troch mesiacoch viac menej len stagnuje, po očistení o tradičné sezónne vplyvy dokonca ľahko (o 0,8%) klesol. Ukrajinci si síce stále držia pozíciu jednoznačne najpočetnejšej skupiny cudzincov na domácom trhu práce (s 36,1% podielom), avšak v poslednom roku (podiel 24,4% na medziročnom prírastku cudzincov) už na slovenský trh práce vo väčšej miere prúdili noví zamestnanci z ázijských regiónov.

Na medziročnom prírastku sa najviac podieľali noví zamestnanci z juhovýchodnej Ázie (28,6% podiel), pričom ich podiel na celkovej zamestnanosti cudzincov sa zvýšil zo 4,4% v júni minulého roka až na 8,3% v júni tohto roka. Medzi prvou desiatkou krajín nájdeme Vietnam (8.) a Filipíny (9.). Sekundovali im noví zamestnanci z bývalých sovietskych republík s 27,8% podielom na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov a nárastom podielu na ich celkovom počte z 10,1% na 12,9%. Regiónu dominujú najmä Uzbekistan (6.) a Kirgizsko (11.). Zvýšený prílev i naďalej vykazuje aj indický subkontinent s 23,4% podielom na medziročnom prírastku a nárastom celkového podielu z 7,8% na 10,3%. V prvej desiatke cudzincov na slovenskom trhu práce okrem Indov (2.) pritom nájdeme aj Nepálčanov (10.). Domáci zamestnávatelia sa teda čoraz viac spoliehajú na pracovnú silu z Ázie (z veľkej časti vynútené, keďže európska pracovná sila sa za lepšími podmienkami sťahuje viac do ekonomicky silenejších častí Európy).

Domáci trh práce má dvojrýchlostný charakter

Štatistiky posledných mesiacov i naďalej ukazujú na dvojrýchlostný charakter domáceho trhu práce. Ako celok ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý, čo by malo i v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať prípadný nárast miery nezamestnanosti, prevažne na úkor voľných pracovných miest v ekonomike. V dôsledku štrukturálnych nerovnováh (regionálnych i kvalifikačných) masívnejšie prepúšťanie v niektorých odvetviach a regiónoch bude (podobne ako v júni) i naďalej viesť k prechodnému nárastu miery nezamestnanosti, pričom časť tohto nárastu by mohla mať i dlhodobý charakter a systematicky tak vychýliť mieru nezamestnanosti v ekonomike nad minuloročné jarné minimá.

Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky