V mnohých rodinách sa práve teraz rozhoduje o tom, „čo ďalej“. V termíne od 8. do 20. februára majú totiž žiaci čas na podanie prihlášok na stredné školy. Odborníci z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) upozorňujú, že medzi dlhodobo najžiadanejšími a často aj nadpriemerne platenými profesiami je veľa technických a remeselných, záujem žiakov o štúdium takéhoto zamerania však za potrebami trhu výrazne zaostáva. A to je paradox, ktorý treba pomenovať ešte pred vyplnením prihlášok.
Výber strednej školy je pre 14 – 15-ročného človeka jednou z prvých veľkých životných volieb. Je prirodzené, že do nej vstupujú emócie, predstavy o „atraktívnom povolaní“, vplyv kamarátov či sociálnych sietí. Problém nastáva vtedy, keď rozhodnutie skĺzne k čistej romantike: k výberu niečoho, čo na začiatku „dobre znie“, no neskôr sa ukáže, že uplatnenie v praxi sa hľadá len ťažko. Trh práce je v mnohých oblastiach nastavený inak, než si ľudia myslia: firmy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, no nie vždy v profesiách, ktoré sa mladým zdajú atraktívne. Zároveň rastú nároky na praktické zručnosti, nielen na vedomosti „na papieri“.
Najjednoduchší test reality je pozrieť sa na to, čo zamestnávatelia hľadajú dlhodobo a vo veľkých počtoch. Podľa odborníkov z APAS sa medzi profesie, ktorých nedostatok je najkritickejší, opakovane radia technické a remeselné pozície v priemysle aj stavebníctve. „Na slovenskom trhu práce dlhodobo chýbajú najmä technici a remeselníci – od CNC operátorov, elektrikárov a zváračov až po technikov údržby či mechanikov výrobných zariadení. Podobná situácia je aj pri stavebných profesiách, ako sú murári, tesári či inštalatéri,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka APAS a riaditeľka ManpowerGroup Slovensko. Ide o pozície, ktoré sa nedajú nahradiť rýchlokurzom ani „softvérovou skratkou“. Kvalifikácia vzniká roky, stojí na praxi a zodpovednosti. A tam, kde je ľudí málo, tlak na mzdy aj podmienky prirodzene rastie.
Ilustračné foto: Redd Francisco / Unsplash.com
Kancelárska práca bola dlho symbolom istoty a spoločenského statusu. Nejde však len stereotypy v názoroch rodičov. „Aj na mladých ľudí pôsobí práca v kancelárii pohodlnejšie a atraktívnejšie než práca vonku, v dielni alebo vo výrobe. A je tu aj historická skúsenosť starších generácií, keď bolo vysokoškolsky vzdelaných ľudí málo, kancelárskych pozícií veľa a tieto práce boli tým pádom lepšie platené. Rodičia preto v dobrom úmysle odporúčajú deťom rovnakú cestu, aj keď realita trhu práce sa medzičasom zásadne zmenila,“ vysvetľuje Branislav Jančuška z personálnej agentúry Synergie. Výsledkom je, že technické a učňovské odbory sú vnímané ako menej prestížne, hoci patria medzi nedostatkové a najviac perspektívne. Spolu s tým, ako sa mení ekonomika, sa totiž mení aj to, čo je na trhu práce cenené. Dnes sú to najmä praktické technické zručnosti. „Technické a remeselné odbory sú istou cestou k zamestnaniu. Ponúkajú rýchle uplatnenie, stabilný rast miezd a široké možnosti ďalšieho rozvoja. A do roku 2030 bude Slovensko potrebovať desiatky tisíc takto kvalifikovaných pracovníkov,“ dodáva Zuzana Rumiz.
Aj dnes sa môžeme bez obáv vrátiť k starému známemu: Remeslo má zlaté dno. A to najmä pri nedostatkových profesiách. „V súčasnosti sa často stretávame s tým, že šikovný technik alebo remeselník si vie zarobiť rovnako alebo viac ako absolvent niektorých vysokoškolských odborov, najmä ak má prax, certifikácie a ochotu učiť sa nové technológie,“ upozorňuje Jančuška.
Podľa Štatistického úradu SR dosiahla v 3. štvrťroku 2025 priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve 1 569 eur. Ide však o priemer naprieč odvetviami, pričom v technických profesiách sa v praxi často pracuje s vyššími pásmami. „Mzdové štatistiky ukazujú, že v roku 2025 rástli najdynamickejšie platy v stavebníctve a stabilne nadpriemerné mzdy majú aj strojári a technickí špecialisti, ktorí zarábajú približne 1 600 – 3 000 eur mesačne podľa seniority a regiónu,“ konkretizuje Zuzana Rumiz.
Podľa Zuzany Rumiz sú hlavným dôvodom dlhodobo pretrvávajúce mýty a skreslené predstavy. „Žiaci považujú technické odbory za ťažké, nie sú motivovaní k učeniu technických predmetov a remeslá majú v našej spoločnosti nízku prestíž,“ hovorí. Aj podľa Branislava Jančušku má táto otázka viac vrstiev. Okrem toho, že remeslá sú u nás tradične vnímané ako menej prestížne, ide aj o informačnú rovinu. Mnohí totiž nepoznajú modernú podobu technických profesií. „Vnímanie prestíže robí svoje. Rodičia často odporúčajú cestu, ktorá bola spoločensky úspešná v minulosti – gymnázium, vysoká škola, kancelária,“ vysvetľuje Jančuška. „Naopak, pri remeslách si mnohí stále predstavujú len fyzicky náročnú manuálnu prácu. No technické profesie sú dnes čoraz viac o práci s technológiami, nastavovaní procesov a riešení problémov v praxi,“ upozorňuje.
Ak existuje niečo, čo dokáže u detí zmeniť optiku, je to kontakt s realitou: dielňa, prevádzka, konkrétny produkt a konkrétny problém. Aj preto sa často spomína duálne vzdelávanie – ak je dobre nastavené, spája školu s praxou tak, že žiak okamžite vidí zmysel učenia. Nie je pritom dôležité, či sa škola volá „duálna“. Podstatné je, či má kvalitnú prax, moderné vybavenie a prepojenia na zamestnávateľov, ktorí žiaka reálne pripravujú na jeho budúce povolanie.
S rozvojom technológií rastie aj strach ľudí, že ich pripravia o prácu. Pri remeslách je odpoveď pragmatická – fyzická realita sa automatizuje ťažšie než dokumenty a rutinná administratíva. „Remeselníci a technici budú na pracovnom trhu potrební aj v budúcnosti, a to najmä profesie spojené s montážou, údržbou a opravami. Sú to činnosti, ktoré sa nedajú jednoducho nahradiť technológiami,“ hovorí Rumiz. „Najväčšiu hodnotu budú mať profesie a ľudia, ktorí kombinujú praktické zručnosti, technické myslenie a schopnosť riešiť konkrétne problémy v reálnom svete. K tomu patrí aj to, čo sa zjednodušene nazýva sedliacky rozum – schopnosť chápať súvislosti, rozhodovať sa v praxi a prispôsobiť sa situácii,“ dopĺňa Jančuška.
„Pri výbere strednej školy má zmysel pozerať sa nie na romantickú predstavu alebo tradičnú spoločenskú prestíž, ale na reálne uplatnenie, kvalitnú prax a dlhodobú perspektívu,“ zdôrazňuje Zuzana Rumiz. Pomáha uvažovať o tom, čo dá dieťaťu „dobrý štart“. To znamená pýtať sa:
„Najlepšia voľba je tá, ktorá dieťaťu sedí a zároveň mu dá konkrétnu zručnosť. Zručnosť je dnes totiž na trhu práce reálna mena,“ dodáva Branislav Jančuška, ktorý zároveň pripomína, že rodičia majú byť pri výbere školy pre dieťa zodpovednými a informovanými sprievodcami.
Rozhodne tu nejde o výzvu „zabudnime na gymnáziá“. Cieľom nie je presvedčiť všetkých, aby si podali prihlášku na odbornú školu. Cieľom je, aby sa rodiny rozhodovali informovane – aby si uvedomovali, že remeslá a technika nie sú plán B, ale v mnohých prípadoch veľmi dobrý plán A. Dôležité je, aby voľba školy nebola len splnením predstavy, ktorá o pár rokov narazí na realitu.
Vo všeobecnosti ide o profesie, ktoré ostanú najmenej nahraditeľné technológiami:
Zdroj: APAS
