Domáci trh práce preukázal celkovo v 1. štvrťroku 2025 pokračujúcu stabilitu. Počet pracujúcich sa medziročne len nepatrne zvýšil o 0,1 % na vyše 2,604 milióna osôb. Miera zamestnanosti stúpla o 0,3 p.b. na 77,9 %. Za touto takmer nemennou agregátnou bilanciou sa však skrýva dynamická štrukturálna transformácia. Sektor služieb naďalej funguje ako hlavný motor rastu zamestnanosti, s prírastkom 19-tisíc pracovníkov (+1,2 %), čím kompenzoval pretrvávajúci pokles vo výrobných odvetviach o 15-tisíc osôb (-1,6 %). Tento trend je obzvlášť viditeľný v stavebníctve a poľnohospodárstve, zatiaľ čo priemysel, hoci naďalej zamestnáva každého štvrtého pracujúceho (viac ako 644-tisíc osôb), stagnuje. Obchod vykazoval najvýraznejší prírastok o vyše 20-tisíc osôb (+6,4 %), potvrdzujúc svoju pozíciu druhého najväčšieho zamestnávateľa s 336-tisíc pracovníkmi. Paradoxne, zdravotníctvo a vzdelávanie zaznamenali úbytok vyše 12-tisíc osôb, čo signalizuje možné systémové tlaky.
Ilustračné foto: Peggy_Marco / Pixabay.com
Napriek miernemu medzikvartálnemu nárastu nezamestnaných (o 0,1 % po sezónnom očistení), celkový počet ľudí bez práce klesol medziročne o 5 % na 146,6 tisíc osôb, čo posunulo mieru nezamestnanosti na 5,3 % – úroveň blízku historickým minimám za posledné tri desaťročia. Pozitívny je predovšetkým dynamický pokles dlhodobej nezamestnanosti o 8,8 %, čo je výrazne nad celoslovenským priemerom. Regionálne rozdiely však pretrvávajú: kým Košický a Trnavský kraj zaznamenali dvojciferný percentuálny úbytok nezamestnaných, Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj stále predstavujú takmer dve tretiny celkového počtu nezamestnaných, s mierami nezamestnanosti presahujúcimi 7 % (Prešovský dokonca 10,5 %). Naopak, západ a sever Slovenska (vrátane Bratislavského kraja s 2,6 %) si udržali nízku nezamestnanosť pod 4 %. Za zmienku stojí aj nárast počtu dochádzajúcich za prácou do zahraničia na takmer 120-tisíc osôb, pričom Nitriansky kraj zaznamenal najvýraznejší prírastok (+7-tisíc osôb), čo môže byť reakciou na pokles zamestnanosti v regióne (-9,3 tisíca osôb).
Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla v prvom štvrťroku 2025 úroveň 1 518 EUR, čo predstavuje medziročný nárast o 4,9 %. Avšak reálny rast miezd bol výrazne tlmený infláciou a dosiahol len 1 %, čo je najpomalšie tempo od konca roka 2023. Napriek tomu si 16 z 19 odvetví hospodárstva udržalo dynamickejší rast zárobkov ako inflácia. Sektor finančných a poisťovacích činností prekročil hranicu 3 100 EUR, zatiaľ čo ubytovacie a stravovacie služby zostali s priemerom 908 EUR na chvoste. Regionálne si nadpriemerné mzdy udržal len Bratislavský kraj (1 901 EUR), pričom reálny rast zárobkov bol zaznamenaný len v piatich z ôsmich krajov, najvýraznejšie v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Žilinský a Bratislavský kraj dokonca zaznamenali reálny pokles miezd.
Na trhu práce v 1. štvrťroku sme na prvý pohľad veľa zmien nezaznamenali, avšak preskupovanie pracovných pozícií z výroby do služieb, je priamym dôsledkom ekonomického vývoja. Neistota v globálnom obchode zvýrazňovala opatrný prístup najmä exportne orientovaných firiem pri nábore ľudí. Nateraz sa však situácia nedramatizuje a domnievame sa, že umiernenejší postoj USA v colnej politike, môže v nasledujúcich štvrťrokoch opätovne podporiť aj zamestnanosť v priemysle, aj keď „zlaté časy“ stabilnej tvorby pracovných miest zahraničnými priemyselníkmi sú už pravdepodobne za nami. Pre ekonomiku je povzbudivý aj pokračujúci rast nominálnych miezd, aj keď tempo kleslo najmä v ich reálnom vyjadrení, čo cítiť na spotrebe domácností a jej podiele na prírastku HDP.
Zdroj: 365.bank
