Niekoľko mesiacov trvajúci pokles nezamestnanosti sa v posledných dvoch mesiacoch zastavil. Kým v júni to bolo spôsobené výlučne sezónnymi faktormi (registrácia absolventov vysokých škôl), v júli nezamestnanosť rástla už i nad rámec bežnej sezóny, po prvýkrát od septembra minulého roka. Zlom na trhu práce by mohol súvisieť so spomalením ekonomického rastu v poslednom roku v dôsledku energetickej krízy i sprísňovania menových podmienok. Na druhej strane, čísla voľných pracovných miest naznačujú, že aktuálny nárast nezamestnanosti by nemusel mať dlhé trvanie Ako pravdepodobnejší sa stále javí scenár akejsi dvojrýchlostnej ekonomiky, s časťou firiem, ktoré budú redukovať svoju aktivitu a znižovať stav zamestnancov, a časťou firiem, ktoré budú naďalej skôr narážať na nedostatok vhodnej pracovnej sily. Najmä na západe krajiny by tak vyššia nezamestnanosť mohla byť len dočasným výkyvom, keď napätý trh práce bude pomerne rýchlo schopný absorbovať podstatnú časť novo-nezamestnaných.
Ilustračné foto: Aymanejed / Pixabay.com
V júli, aj v dôsledku dovolenkového schladenia, sme ale zatiaľ pozorovali len zvýšený prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce, zatiaľ čo neuspokojený dopyt po pracovnej sile sa nateraz prejavoval len v náraste počtu voľných pracovných miest, avšak ešte nie v zvýšenej absorpcii nezamestnaných. Noví nezamestnaní pribúdali do evidencie úradov ako z priemyslu, tak aj zo sektorov služieb. Voľné pracovné miesta naopak rástli stále najmä v priemysle, ktorý pokrýva viac ako polovicu neobsadených pracovných pozícií. Naopak, v sektore služieb voľné pracovné pozície stále skôr ubúdajú, čo môže sťažovať aj hľadanie nového pracovného miesta novonezamestnaným z týchto sektorov. Trh práce naďalej vykazuje vysoké štrukturálne disparity, a to či už v smere kvalifikácie, tak aj regionálneho rozloženia dopytu a ponuky práce. Nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci tak bude naďalej brzdiť pokles miery nezamestnanosti na Slovensku, ktorá sa už nachádza blízko historických miním, a zároveň bude tlačiť na dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Dovoz zamestnancov z cudziny pritom, i v dôsledku silnej konkurencie na vnútornom európskom trhu, prichádza čoraz viac z minulosti exotických krajín Ázie (India, Indonézia), ale aj krajín bývalého sovietskeho zväzu (nielen Ukrajiny).
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v júli vzrástla o 0,10 pb. na 5,22%. V medziročnom porovnaní sa jej pokles zmiernil z -1,16 pb. na -1,01 pb. (23 tisíc). Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti, prepočet UniCredit Bank) miera nezamestnanosti vzrástla o 0,04 pb. na 5,06% - zvýšila sa pritom po prvýkrát od septembra minulého roka. Napriek tomu sa pohybovala blízko svojich historických miním, keď bola o 0,05 pb. nižšia ako tesne pred vypuknutím pandémie (február 2020) a len o 0,24 pb. vyššia ako v júli 2019, kedy zaznamenala dosiaľ svoji najnižšiu úroveň. Výdatne jej k tomu pomáha vyšší počet nezamestnaných na aktivačných prácach, ktorí sa nezapočítavajú medzi disponibilných nezamestnaných. Ich počet je najvyšší od leta 2016, resp. viac ako dvojnásobne vyšší ako v lete 2019, pričom mieru disponibilnej nezamestnanosti aktuálne znižuje až približne o pol percenta.
Z hľadiska regiónov Slovenska v júli ľahko vzrástla miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe krajine (o 0,07 pb. na 3,65% - sezónne očistená). Naopak, na ekonomicky slabšom východe pokračovala v ľahkom poklese (o 0,01 pb. na 8,34% - sezónne očistená), i za pomoci ďalšieho nárastu nezamestnaných na aktivačných prácach (hoci už výrazne miernejšieho ako počas jari).
Nedostatok vhodnej pracovnej sily, predovšetkým na západe krajiny, sa prejavuje na pokračujúcom náraste voľných pracovných miest. Ich počet sa v júli zvýšil o 1,4 tisíc na 80,4 tisíc. Po zohľadnení tradičnej sezóny by bol nárast ešte približne o štvrtinu vyšší (resp. v percentuálnom vyjadrení o 2,6%). Počet voľných pracovných pozícií je už dokonca vyšší (o 1,1%) ako v júli minulého roka (v júni bol ešte medziročne nižší o 2,6%). Najviac pracovných pozícií v júli pribudlo opäť v Nitrianskom kraji, ktorý už hlási najvyšší prírastok aj v medziročnom porovnaní (37%). Okrem Nitry a okolia viac voľných pracovných miest ako pred rokom hlásil už len región Bratislavy (12,5%). Najväčší medziročný úbytok neobsadených pracovných miest vykazoval najchudobnejší kraj Slovenska – Prešovský kraj (až o 43%). Dopyt po novej pracovnej sile tak silnie najmä v ekonomicky najsilnejších častiach Slovenska, kde je jej dlhodobo akútny nedostatok – Bratislava, Trnava a Nitra. V týchto krajoch pripadá na jedno voľné pracovné miesto menej ako jeden nezamestnaný registrovaný na úradoch práce. Inými slovami, ani celá zásoba nezamestnaných v regióne by tu nedokázala ani teoreticky pokryť požiadavky miestnych zamestnávateľov. Nízka vnútorná mobilita pracovnej ich tak núti hľadať nových zamestnancov v zahraničí, v dôsledku silnej konkurencie na vnútornom európskom trhu práce i v čoraz exotickejších mimoeurópskych krajinách. Naopak, na východe krajiny, v Prešovskom a Košickom kraji, pripadá na jedno voľné pracovné miesto stále 10 a viac nezamestnaných registrovaných na úradoch práce. Dopyt po nových zamestnancoch silnie najmä na pozíciách typických pre priemysel. Tie tvoria viac ako polovicu všetkých voľných pracovných miest a vykazujú posledné mesiace aj najvýraznejší nárast. Naopak, v službách sa aspoň nateraz situácia stabilizovala a počet voľných pracovných miest tu ďalej nerastie, skôr naopak postupne klesá. Po zohľadnení tradičnej sezóny ich počet medzimesačne ďalej klesal predovšetkým v administratívnych službách. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tu bolo až o 35% neobsadených pracovných miest menej.
Stabilný prílev cudzincov na slovenský trh práce pokračoval aj v júli. Ich počet sa medzimesačne zvýšil o 1,4% (sezónne očistené) na 98,4 tisíc. Dynamika medziročného rastu zahraničných zamestnancov sa zrýchlila len nepatrne z 20,8% na 21,1%. Gro nových zamestnancov z cudziny tvorili stále Ukrajinci – ich podiel na medziročnom prírastku však postupne klesá (v júli tvorili 43% medziročného prírastku zahraničných pracovníkov na Slovensku). Posledné mesiace pomerne dynamicky rastie aj počet Gruzíncov (1,9 tisíc) a predovšetkým Indov (viac ako 3,2 tisíc) pracujúcich na Slovensku, ktorí sa už prepracovali do prvej desiatky a v medziročnom porovnaní sa ich počet zvyšoval po Ukrajincoch najrýchlejšie - Gruzíncov medziročne pribudlo takmer tisíc (t.j. 5% celkového medziročného prírastku) a Indov viac ako 2 tisíc (t.j. 14% celkového medziročného prírastku). Pomerne dynamicky narastá aj počet zamestnancov z bývalých sovietskych republík (vrátane samotného Ruska), či z Indonézie, Macedónska a Turecka (o cca 175-500 medziročne). Rusi sa v júli už takisto prepracovali do prvej desiatky (10. najčastejšie zamestnávaní cudzinci na Slovensku)
Trh práce, napriek jemnému nárastu nezamestnanosti v posledných dvoch mesiacoch, zatiaľ relatívne dobre odoláva energetickej kríze a spomaleniu ekonomického rastu. Stabilizácia niektorých kľúčových ukazovateľov ako napríklad počet voľných pracovných miest naznačuje, že ani v nasledujúcich mesiacoch by sme nemuseli pozorovať trvalejší, resp. významný nárast miery nezamestnanosti. Ekonomicky silnejší západ krajiny naopak opätovne zápasí s nedostatkom pracovníkov. Ďalší pokles miery nezamestnanosti preto bude spomaľovať práve nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky, a to či už v smere kvalifikácie, tak v smere regionálnej disproporcie. Zvýšenú volatilitu do nezamestnanosti môžu v ostávajúcich mesiacoch roka stále vnášať aktivačné práce – predĺženie podporenej schémy by však negatívny vplyv ukončenia väčšieho počtu aktivačných prác na mieru disponibilnej nezamestnanosti malo odsunúť až do budúceho roka.
Zdroj: UniCredit Bank
