Miera (disponibilnej) nezamestnanosti síce v máji opäť nepatrne posunula historické minimum, jej májový pokles bol však (podobne ako v apríli) už len výsledkom tradičných sezónnych faktorov. Detailnejší pohľad na čísla nezamestnanosti len potvrdil aprílový obrat v trende na trhu práce. Posledné dva mesiace na ňom ukázali rodiace sa známky slabosti vo viacerých oblastiach. Zásadnejšie sa znižuje predovšetkým schopnosť trhu práce absorbovať nezamestnaných, vrátane nových nezamestnaných. Počet uchádzačov o prácu, ktorí si boli schopní v priebehu posledného mesiaca nájsť novú prácu, sa v máji ďalej pomerne dynamicky znižoval a medziročne bol už takisto nižší, a to o 2,6%. V máji sa síce nepatrne (po štatistickom zohľadnení sezóny) znížil aj prítok nových nezamestnaných do evidencie úradov práce, avšak stále ostával nad priemerom minulého roka. Na rodiacu sa slabosť na domácom trhu práce môže poukazovať aj pohľad na štatistiky absolventov. V mesiacoch máj a jún sa na úradoch práce evidujú predovšetkým absolventi vysokých škôl. Tento rok ich počet v máji medziročne narástol o približne desatinu, resp. v absolútnom vyjadrení o takmer 200 absolventov. Vplyv tohto nárastu na celkové čísla nezamestnanosti je síce zanedbateľný, avšak môže takisto poukazovať na črtajúce sa problémy na domácom trhu práce. Vzhľadom na nerovnomerné rozloženie registrácie vysokoškolákov medzi mesiace máj a jún je ale potrebné na potvrdenie negatívneho trendu vyčkať aj na júnové čísla. Zatiaľ však neočakávame, že prinesú korekciu horšieho mája. V tomto očakávaní nás utvrdzuje aj pohľad na odvetvovú štruktúru nových nezamestnaných, ktorých v zvýšenej miere (v porovnaní s minulosťou) dodávajú najmä sektory služieb, vrátane znalostne intenzívnejších sektorov s vyšším zastúpením vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Podobný obrázok kreslia aj voľné pracovné pozície, kde úbytok neobsadených pozícií hlási najmä administratíva s vyšším zastúpením vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Naopak, rast voľných pozícií v priemysle pretrváva, zatiaľ čo prílev nových nezamestnaných z odvetvia zásadnejšie nevybočuje od dlhodobého stabilného trendu.
Ilustračné foto: helpsg / Pixabay.com
Voľné pracovné pozície ako celok kreslia podobný obrázok ako miera nezamestnanosti. V máji opäť posunuli historické maximum, avšak po očistení o tradičné sezónne výkyvy už z neho zostúpili. Pokles prílevu nových pracovných miest nahlásených na úradoch práce (po zohľadnení sezóny) pritom pozorujeme už tretí mesiac v rade, avšak v predchádzajúcich dvoch mesiacoch bol plne kompenzovaný aj pomalším úbytkom voľných pracovných miest (či už obsadením alebo zánikom), v apríli pravdepodobne aj v dôsledku efektu Veľkej noci. Pomalší úbytok voľných pracovných miest síce pokračoval aj v máji, avšak už nedokázal plne kompenzovať pomalší prítok voľných pozícií do evidencie a tak sa miera voľných pracovných miest (po očistení o sezónny efekt) už znížila.
Známky slabosti domáceho trhu práce by ale mohlo naznačovať aj zamestnávanie cudzincov. Opäť síce platí, že ich počet dosiahol v máji nové historické maximu, na rozdiel od miery nezamestnanosti a voľných pracovných miest dokonca aj po očistení o sezónne efekty, avšak rýchlosť prírastku zahraničných pracovníkov sa v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi citeľne spomalila (medzimesačne po očistení o sezónu bola najpomalšia v tomto roku). Noví zahraniční pracovníci na slovenský pracovný trh čoraz viac prichádzajú z Ázie. Pozíciu lídra postupne preberá indický subkontinent, ktorý dominoval medzimesačnému prírastku, hoci v medziročnom porovnaní prírastku i celkovému počtu zahraničných zamestnancov stále ešte dominujú Ukrajinci.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v máji klesla o zanedbateľných -0,01 pb. na 4,82% (134,5 tisíc) a nepatrne tak znova posunula aj doterajšie historické minimum. Podobne ako v apríli však bol jej pokles výlučne len výsledkom sezónnych faktorov. Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) druhý mesiac v rade jemne rástla, tentoraz o 0,04 pb. na 4,90% - najvyššia od januára tohto roka. Otočenie trendu vo vývoji nezamestnanosti naznačuje aj pohľad na medziročné porovnanie – medziročný pokles miery disponibilnej nezamestnanosti sa v máji opäť spomalil z -0,16 pb. na -0,12 pb. (-2,9 tisíc).
Zhoršenie na trhu práce sme v máji mohli pozorovať najmä v ekonomicky chudobnejších regiónoch východného a juhu stredného Slovenska, avšak nepatrne nezamestnanosť narástla aj na ekonomicky silnejšom západe krajiny. Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) na ekonomicky slabšom juhu stredného a východnom Slovensku medzimesačne narástla o 0,10 pb. na 7,81% a len za posledné dva mesiace si pripísala takmer dve desatiny a bola najvyššia od januára tohto roka. Síce výrazne pomalšie, ale predsa len jemne rastúci trend posledné dva mesiace vykazuje aj miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe, resp. severozápade Slovenska - v máji narástla o 0,02 pb. na 3,68% a vybočila tak z úzkeho pásma 3,62-3,66%, v ktorom sa pohybovala poslednom roku. Bola tak dokonca najvyššia od novembra 2023, avšak napriek tomu stále platí, že v priebehu posledného 1,5 roka ostáva relatívne stabilná, keď sa pohybovala v rámci jednej desatiny.
Nárast miery nezamestnanosti by mala aspoň teoreticky pomáhať zmierňovať rekordne vysoká zásoba voľných pracovných miest v ekonomike. Ich počet v máji opäť narástol (o približne tisícku) a posunul historické maximum už na takmer 106 tisíc. Májový rekord v počte voľných pracovných miest ale v sebe skrýva hneď niekoľko ale. Jeho nárast bol ovplyvnený výlučne už len sezónnymi faktormi a po očistení o tieto sezónne výkyvy už počet voľných pracovných miest zostúpil z historických maxím, o približne tisícku, resp. 1,0%. Tento negatívny trend potvrdzuje aj pohľad na medziročné porovnanie – dynamika medziročného rastu voľných pracovných miest sa v máji citeľne spomalila z 18,4% na 11,9% a bola najpomalšia od februára minulého roka. Čísla stavu voľných pracovných miest môžu byť navyše skreslené vysokým podielom už len fiktívnych pozícií, ktoré boli medzičasom obsadené alebo si ich otvorenie zamestnávatelia medzičasom rozmysleli, avšak túto zmenu nenahlásili na úrady práce. Výpovednejší by preto mohlo byť pohľad výlučne len na prítok nových voľných pracovných miest. Ten po zohľadnení sezónnych vplyvov pomerne dynamicky slabne už tretí mesiac v rade, hoci bol v máji stále ešte medziročne vyšší o 8,9%.
Oslabenie dopytu hlásia zamestnávatelia najmä po zamestnancoch v administratíve (stav voľných pracovných miest tu medziročne klesol o 15,4%, či špecialistoch (-18,3%). Naopak, dopyt v priemysle je stále na prevažne vzostupnej trajektórií (medziročný nárast stavu o 15,5%, pričom voľné pracovné miesta tu ďalej rástli aj v porovnaní s aprílom). Priemysel tak aktuálne dopytuje viac ako polovicu neobsadených pracovných miest. Zmeny na trhu práce sa prejavujú aj na požiadavkách na vzdelanie chýbajúcich zamestnancov – počet voľných pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie medziročne klesol o pätinu, resp. ich podiel na všetkých neobsadených pracovných pozíciách klesol už len na 2,5%. Naopak, počet voľných pracovných miest bez požiadaviek na vzdelanie alebo s postačujúcim základným vzdelaním medziročne narástol o 20% a ich podiel sa zvýšil už na viac ako 44%. Trhu práce teda nevie obsadiť najmä slabo platené pracovné miesta, ktoré následne v zvýšenej miere pokrývajú cudzinci.
Z regionálneho pohľadu chýbajú zamestnanci stále najmä na západe krajiny, pričom aj v máji ich najvýraznejší prírastok hlásil Trnavský kraj. Okolie Bratislavy a Trnavy hlási viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných na úradoch práce, okolie Trenčína a Nitry porovnateľný počet voľných pracovných miest a nezamestnaných. V priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto 1,3 nezamestnaného, v Banskobystrickom kraji ale až 5,2, v Košickom kraji 6,6 a v Prešovskom kraji 9,7. Smutnými rekordérmi z pohľadu okresov sú najmä okresy na severovýchode Slovenska – Medzilaborce, kde na jedno voľné pracovné miesto úrady práce registrujú až 108 nezamestnaných, ale aj Sabinov (71) a Stropkov (65). Viac ako 50 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlási ešte okres Poltár (69).
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,79 pb. a dosahovala by len 1,03%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia. Aj tu sme však v posledných dvoch mesiacoch evidovali oslabenie dlhodobého trendu. V máji pribudlo už len 1,3 tisíc nových zahraničných zamestnancov, čo po zohľadnení sezónnych vplyvov znamenalo už len 0,4% medzimesačný prírastok - najpomalší v tomto roku. Počet zahraničných pracovníkov síce opäť posunul nové historické maximum už na takmer 126 tisíc, dynamika medziročného rastu sa ale spomalila z 18,0% na 17,1%. V máji sa zastavil už aj prílev Ukrajincov na slovenský trh práce, hoci tí stále tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov (38% zahraničných pracovníkov) a stále si držia (napriek jemnému májovému poklesu) i pozíciu najpočetnejšieho prírastku v medziročnom porovnaní (32% podiel na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov). I máj ale potvrdzoval silnejúcu pozíciu mimoeurópskych zamestnancov na slovenskom trhu práce. Posledné mesiace silnie najmä prílev zamestnancov z krajín indického subkontinentu (India, Nepál atď.), ktorých podiel na zahraničných pracovníkov sa už šplhá k 8% a na medziročnom prírastku sa podieľali až 29%. Indovia sú už treťou najpočetnejšou skupinou cudzincov na slovenskom trhu práce. Noví zamestnanci pomerne vo veľkých objemoch prichádzajú aj z ostatných krajín bývalého sovietskeho zväzu (16% podiel na medziročnom prírastku) a juhovýchodnej Ázie (15% podiel na medziročnom prírastku). V TOP10 najpočetnejších skupín zahraničných pracovníkov už nájdeme Uzbekov (8. pozícia) a Filipíncov (10. pozícia), zatiaľ čo väčšina ostatných post-sovietskych krajín je zoradená tesne za prvou desiatkou.
Rastúca, hoci spomaľujúca, ekonomika bude pravdepodobne i v nasledujúcich mesiacoch posielať nové požiadavky na zamestnancov. Posledné mesiace ale naznačovali návrat dvojrýchlostného charakteru domáceho trhu práce. Viaceré ohlásené hromadné prepúšťania v poslednom období tento dvojrýchlostný charakter pravdepodobne ešte viac zvýraznia. Na napätom trhu práce s rekordným počtom neobsadených pracovných miest by však nárast nezamestnanosti mohol byť len dočasný a trh práce by mohol byť schopný nových nezamestnaných pomerne rýchlo absorbovať. Rizikom je ale najmä nesúlad medzi novou ponukou a existujúcim dopytom po pracovnej sile, či už regionálny, tak kvalifikačný. Predpokladáme, že miera nezamestnanosti by v najbližších mesiacoch mohla vzrásť o približne pol percentuálneho bodu, pričom mála časť tohto nárastu by mohla pretrvať až do budúceho roka a trvalo vychýliť mieru nezamestnanosti nad súčasne historické minimá.
Konsolidácia a očakávané spomalenie ekonomického rastu v tomto roku (aj pod vplyvom zavedenia amerických ciel na dovozy áut z Európy) ale uľavia domácemu trhu práce pravdepodobne len čiastočne a dočasne. Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
