Na Slovensku zarábajú ženy v priemere výrazne menej než muži. Prepočítané na takzvané symbolické „ženské euro“ to znamená, že za každé 1 € zarobené mužom, žena zarobí len približne 0,83 €.
Podľa najnovších údajov Eurostatu bola priemerná mesačná mzda Sloveniek o 19 % nižšia než u mužov. Tento rodový rozdiel v odmeňovaní tzv. gender pay gap potvrdzujú aj dáta založené na hodinových zárobkoch. Ženy na Slovensku zarábajú za hodinu o 16–17 % menej ako muži, čo nás radí medzi krajiny s najväčším rozdielom v EÚ. Pre porovnanie priemer EÚ je okolo 12 %. Slovensko patrí ku krajinám s najväčšími platovými rozdielmi v EÚ (8. priečka od konca). Najhoršie je na tom Lotyšsko či Rakúsko. Najlepšie je na tom Luxembursko, kde ako v jedinej krajine dokonca ženy zarábajú mierne viac než muži.
Zdroj: Eurostat, Európsky parlament
Z dlhodobého hľadiska sa rozdiely v odmeňovaní mierne znižujú ešte v roku 2013 zarábali ženy o vyše 22 % menej ako muži. Dnes je to okolo 18–19 %. Za viac ako desať rokov sa teda priepasť zmenšila len o necelé štyri percentuálne body. V posledných rokoch sa navyše pokles prakticky zastavil. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa rozdiel dokonca mierne zväčšil, čo pripisujeme pandémii COVID-19 a jej dopadom. Mnohé ženy pracovali v sektoroch, ktoré boli zasiahnuté viac ako iné, prípadne zostávali doma kvôli starostlivosti o deti.
Treba podotknúť, že rodový mzdový rozdiel nie je rovnomerný, teda líši sa výrazne podľa sektorov. Najväčšia priepasť je vo financiách a poisťovníctve, kde ženy zarábajú v priemere až o tretinu menej než muži. V IT sektore je rozdiel takmer 30 %, v priemysle okolo 25 %. Prekvapivo vysoký rozdiel až 26,4 % nájdeme aj v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, kde pritom ženy tvoria väčšinu kapacity zamestnancov. Dôvod je ten, že muži v týchto sektoroch častejšie zastávajú lepšie platené pozície ako lekári, riaditelia či vedúci oddelení. Naopak, najnižšie rozdiely evidujeme v administratívnych službách a vo verejnej správe, kde mzdy často určuje pevná tabuľka a nie individuálne vyjednávanie. Z hľadiska rodovej nerovnosti ide o najspravodlivejší systém.
Oficiálne čísla porovnávajú priemerné mzdy naprieč všetkými profesiami, no keby sa pozrieme len na rovnaké pozície u rovnakého zamestnávateľa, tak zostáva stále rozdiel, ale podstatne menší. Tzv. upravený gender pay gap, ktorý skúma rovnaké pozície u rovnakého zamestnávateľa bol okolo 10 %. Znamená to, že ženy pri rovnakých pracovných pozíciách zarábajú v priemere 90 % mzdy mužov. Zvyšok možno pripísať napríklad nižšej ochote vyjednávať o plate, prerušeným kariéram pre rodičovstvo, nižším ambíciám, ale aj jemnejším formám diskriminácie.
Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov nemájú len krátkodobý dosah. Mzdy žien priamo ovplyvňujú napríklad aj ich dôchodky. V roku 2020 poberali ženy nad 65 rokov v EÚ dôchodky v priemere o 28 % nižšie ako muži. Okrem toho existuje ešte mnoho ďalších faktorov, ktoré spôsobujú platové nerovnosti a dlhodobé dôsledky respektíve problémy systému. Medzi ne patria napríklad:
V súčte to všetko znamená, že ženy nielen zarábajú menej, ale dá sa tvrdiť, že majú menej príležitostí šetriť, investovať a tvoriť si finančnú rezervu.
Autor: Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB
