Dlhodobý pobyt v nezdravom vnútornom prostredí môže mať dopad na zdravie

21.04.2021

Kríza COVID-19 upriamila pozornosť na naše budovy a na ich význam. V dobe opatrení proti šíreniu pandémie sme nútení zostať doma celé týždne a (ne)komfort svojich domovov prežívame oveľa intenzívnejšie. Zabezpečenie kvalitného vnútorného prostredia však rieši pri výstavbe alebo obnove budov málo investorov. Problematike nevenuje dostatočnú pozornosť ani legislatíva. Platforma Budovy pre budúcnosť pripravila dokument, ktorý sumarizuje súčasné problémy na Slovensku a navrhuje základné odporúčania pre verejné politiky.

Už v dobe pred pandémiou trávili ľudia viac ako 90 % času v uzavretých miestnostiach. Nevyhovujúca kvalita vnútorného prostredia budov je častokrát príčinou rôznych zdravotných problémov.  Tento problém trápi veľkú časť slovenskej populácie. Obyvatelia si nemôžu dovoliť udržiavať primeranú teplotu, presakuje im strecha, trpia výskytom vlhkosti či plesní a majú málo denného svetla. Tieto domácnosti zároveň uvádzajú 1,5 až 2,9-násobne častejší výskyt zdravotných problémov. Nekvalitný vzduch v interiéri spôsobuje bolesti hlavy, únavu či vyšší výskyt respiračných ochorení. Viaceré štúdie poukazujú na to, že vo vlhkých domácnostiach je riziko vzniku astmy o 40 % vyššie.

Andrea Piacquadio na Pexels

Ilustračné foto: Pexels.com, Andrea Piacquadio

„Verejné politiky doposiaľ nevenovali problematike zabezpečenia kvalitného a zdravého vnútorného prostredia budovy žiaducu pozornosť a sústredili sa prevažne na energetickú a environmentálnu stránku budovy. Kvalitné a zdravé vnútorné prostredie je však v záujme každého užívateľa. Prináša mnoho výhod, ako je zvýšenie komfortu a produktivity, zlepšenie zdravia či pohody. Vzhľadom na vplyv individuálneho zdravia a produktivity na spoločnosť ide tiež o verejný záujem. Kvalitné prostredie v budovách má ekonomický prínos v podobe nižších výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a zvýšenej produktivity,“ Richard Paksi, analytik platformy.

Kvalita vnútorného prostredia nie je problematikou iba domov a bytov. Viaceré merania poukazujú na zlú kvalitu vnútorného prostredia v slovenských školách, ktoré je významným faktorom vzhľadom na skutočnosť, že deti sú obzvlášť citlivou skupinou populácie. Hovoríme pritom o 1,2 milióna žiakoch a študentoch a takmer 100 000 učiteľoch na Slovensku. Analýzy realizované na slovenských školách potvrdzujú, že kvalita vnútorného prostredia má vplyv na zdravie detí ako aj na ich rast, výkonnosť pri učení a dochádzku. Vyššia kvalita vzduchu v triede môže zvýšiť výkonnosť študentov až o 15 %.

„Kľúčovým faktorom a prvým krokom k riešeniu všetkých spomínaných problémov je zvýšenie dopytu a záujmu zo strany investorov a stavebníkov. Ten môže vytvárať štát prostredníctvom svojich verejných politík cez podporné nástroje a dotačné schémy. Verejné podporné nástroje dnes financujú vo veľkej miere obnovu verejných budov (napr. škôl a škôlok) prostredníctvom európskych fondov. Je veľmi dôležité, aby sme popri zateplení a výmene okien nezabudli na to, že treba zabezpečiť dostatočný prísun čerstvého vzduchu či denného svetla,“ dopĺňa Katarína Nikodemová, riaditeľka BPB.

Kvalita vnútorného prostredia budov zahŕňa viacero aspektov: dostatočný prísun denného a kvalita umelého osvetlenia, akustický a tepelný komfort, kvalita vzduchu či toxicita materiálov.

Zdroj: BPB

Prieskum

Top ponuky