Aj keď sa opatrenia uvoľňujú a život sa pomaly vracia do starých koľají, je zrejmé, že niektoré trendy, ktoré priniesla so sebou pandémia, tu s nami ešte zostanú. Koronavírus prinútil ľudí vymeniť kancelárie za domáce prostredie a to si vyžiadalo aj zmeny v Zákonníku práce. Podľa jeho úpravy si zamestnanci môžu sami rozvrhnúť čas, kedy budú pracovať z domu.
Novela Zákonníka práce, ktorá začala platiť od 1. marca 2021, priniesla viacero zmien a upravila aj podmienky práce z domu. Podľa advokáta Stanislava Hutňana sa novela zameriava na domácku prácu a teleprácu, ktorej podmienka bola, že práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku, sa uskutočňuje v domácom prostredí. „Taktiež novela prihliada na možnosť dohody zamestnávateľa a zamestnanca na výkone práce mimo pracoviska, ak to povaha práce dovoľuje,“ tvrdí advokát a pripomína, že všetko musí byť dojednané písomne v pracovnej zmluve.
Zamestnanci môžu pracovať z domu či už formou príležitostného home officu, domáckej práce alebo telepráce. V čom je ale rozdiel? Ako uvádza advokát, práca z domu za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa sa nepovažuje za domácku prácu alebo teleprácu. Zamestnanci sa podľa zákona môžu dohodnúť so zamestnávateľom na podmienkach v pracovnej zmluve, na mieste výkonu práce v celom rozsahu alebo sčasti a bude to možné aj na inom mieste ako na pracovisku, ak to povaha práce umožní. V tomto prípade zákon nepozná pojem príležitostný home office, ale z textu §52 (5) možno usúdiť, že po dohode so zamestnávateľom sa dá považovať za príležitostný homeoffice rozsah, ak sa práca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca, ale môže sa stanoviť aj časť odpracovaná na pracovisku zamestnávateľa v pracovnej zmluve.
Foto: Unsplash.com / Jornada Produtora
V jednoduchosti, domácka práca alebo telepráca je považovaná za trvalý home office, to znamená že táto práca má trvalý charakter. „Príležitostný home office môžeme charakterizovať ako prácu vykonávanú jednak za mimoriadnych okolností (pandémia, nepriaznivé počasie a podobne) a ako prácu vykonávanú z domu napr. raz alebo dvakrát do týždňa, ak si to zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú v pracovnej zmluve,“ vysvetľuje Stanislav Hutňan.
Podľa zákona sa môžu zamestnanci so zamestnávateľom dohodnúť, že si budú sami pri domáckej práci alebo telepráci rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa, alebo sa domácka práca alebo telepráca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase. V tomto je podľa advokáta pracovný čas v novele jasne uvedený. „Ak považujeme §52 (5) za akúsi formu hybridného home officu, tak je zrejmé, že tento odsek o pružnosti pracovného času sa uplatňuje aj na upravený výkon práce, pravdaže po dohode so zamestnávateľom resp. stanovením pracovného času v pracovnej zmluve,“ tvrdí.
Ak si zamestnanci rozvrhnú čas sami, je len na nich, ako naložia s pracovnou dobou. Ako pripomína advokát, v tomto prípade aj pri pružnom pracovnom čase platí, že sa nemôže presiahnuť priemerná doba týždenného pracovného času.
Zamestnanci, ktorí pracujú formou príležitostného home officu, hybridného spôsobu, domáckej práce alebo telepráce, si môžu stanoviť, že začnú s prácou napríklad v skoršiu hodinu, alebo naopak neskoršiu. Musí tomu predchádzať dohoda so zamestnávateľom, že si zamestnanci môžu rozvrhnúť pracovný čas sami. V prípade tohto rozhodnutia sa ale podľa zákona neuplatňujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni. Zamestnancom tiež nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú inak.
Podľa Stanislava Hutňana by mal zamestnanec osloviť zamestnávateľa a vysvetliť mu okolnosti spojené s možnosťou využitia čiastočnej domáckej práce alebo telepráce s tým, že podľa §52 (6) má v tomto prípade zamestnanec právo po dohode so zamestnávateľom na rozvrhnutie času podľa svojho uváženia. Musí tomu predchádzať dohoda so zamestnávateľom. „Z hľadiska právnej istoty by bolo vhodné, aby táto dohoda bola zapracovaná v pracovnej zmluve, prípadne ak už existuje pracovný pomer, je možné uvedené riešiť formou písomného dodatku k pracovnej zmluve. Týmto však nie je dotknuté právo uvedené dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov (v prípade ak u zamestnávateľa pôsobia) v kolektívnej zmluve,“ uvádza.
Ako vysvetľuje prezidentka slovenskej pobočky Medzinárodnej federácie koučov (ICF) Zora Inka Grohoľová, produktivita práce v režime hybridného pracovného času sa môže zvýšiť, ak zoberieme do úvahy ušetrený čas na cestovanie. To, či sa v tomto režime zlepší aj sústredenie na prácu, veľmi záleží od toho, v akých podmienkach človek funguje v home office.
„Každá zmena vyžaduje veľa času a energie. Aj v tomto prípade by mal mať každý zamestnanec možnosť pristupovať k nej svojím vlastným tempom a podľa toho, čo je preňho najefektívnejšie,“ hovorí prezidentka slovenskej pobočky ICF. Tým, ktorým sa podarí správne uchopiť túto príležitosť, môžu vzniknúť nečakané časové rezervy a teda aj možnosť venovať sa viac svojmu telesnému a duševnému zdraviu.
Práve telesné a duševné zdravie utrpelo počas roku pandémie a viacerí ľudia si z neho odniesli aj nové zlozvyky, ktoré súvisia s prácou na home office. Tým najrozšírenejším je nesprávne držanie tela pri sedení za počítačom. Niektorí ľudia so sedavým zamestnaním totiž pracovali celú dobu pri jedálenskom stole alebo v kresle, v dlhých časových blokoch bez pohybu. „To môže viesť k chronickým bolestiam chrbta, ochabnutiu svalstva, problémom s trávením alebo dýchaním. Správnym rozvrhnutím pracovného času môžu mať zamestnanci priestor na to, aby si mohli pred prácou alebo po nej zabehať, zacvičiť, čo by malo výrazný vplyv na zlepšenie duševnej pohody a telesného zdravia,“ upozorňuje Kateřina Zaydlarová z Centra zdravého sedenia, podľa ktorej je potrebné dohliadať aj na to, koľko hodín počas dňa ľudia sedia. V tomto vnímaní sa započítava aj oddych po práci pred televízorom alebo sedenie počas jedenia. „Keď to všetko spočítame, tak zamestnanci môžu sedieť denne aj viac ako desať hodín a to je pre zdravie nevyhovujúce. Preto odporúčame, vymeniť dlhodobé sedenie za občasné státie, ktoré prosieva zdraviu i produktivite,“ radí odborníčka.
Ľudský mozog je najvýkonnejší po spánku. „Najviac výkonu si vyžadujú analytické činnosti, robenie rozhodnutí, tvorba stratégií, učenie sa nových vecí, kreatívne činnosti. Tieto úlohy je najlepšie zaradiť do ranných a dopoludňajších hodín. Popoludní sa môžeme venovať aktivitám, ktoré nevyžadujú až také sústredenie, opakovaným a rutinnejším činnostiam,“ vysvetľuje Zora Inka Grohoľová. Ľudia, ktorí ovládajú umenie mikrospánku, môžu byť podľa odborníčky po takomto resete mentálne rovnako výkonní, alebo ešte výkonnejší, než ráno.
Podľa Kateřiny Zaydlarovej by sa mali ľudia počas ich najproduktívnejšieho časového úseku venovať len práci a ničomu inému: „Aj z odbehnutia do kuchyne sa môže stať hodinová pauza na upratovanie a nadviazanie sústredenia na prácu tam, kde sa skončilo, stojí zbytočný čas.“ Taktiež je dôležité nastaviť si reálne ciele, ktoré je možné splniť. S tým súhlasí aj prezidentka slovenskej pobočky ICF, podľa ktorej patria medzi základné chyby pri rozvrhovaní pracovného času prílišný optimizmus a spoliehanie sa na to, že všetko pôjde bez prekážok. „Zabúdanie na jedlo, pauzy, presuny, rušenia – to všetko nás stojí čas a treba s tým rátať. Nejasnosť úloh a zadaní. Veľké úlohy je lepšie rozdeliť na menšie a zrozumiteľné, inak ich budeme stále odkladať,“ dodáva odborníčka.
Zdroj: Modesk
