Stále častejšie sa na pracovnom trhu stretávame s pojmom slobodná firma. Podniky, ktoré sa honosia týmto prívlastkom, sa vyznačujú otvorenou komunikáciou naprieč celou spoločnosťou, autonómnym rozhodovaním a veľkou mierou samostatnosti. Podľa odborníkov sú tieto vlastnosti typické najmä pre menšie podniky a start-upy, zatiaľ čo u väčších firiem je ich napĺňanie dosť zložité. Myšlienka slobodnej firmy pochádza zo severnej Ameriky, ale tieto princípy už prevzal rad podnikov aj v Európe. Zatiaľ čo tradičná firma funguje na princípe poslušnosti a povinností, potrebuje jasnú hierarchiu, smernice a rad ďalších riadiacich mechanizmov, slobodná firma má iný prístup.
"V prvom rade je to zdieľanie vízie a poslania spoločnosti medzi všetkými zamestnancami. Dôležitým aspektom je u slobodné firmy autonómnej rozhodovanie, veľká miera zodpovednosti naprieč celým podnikom, a hlavne potom tiež celkom otvorená komunikácia a dialóg všetkých so všetkými. Zamestnanci také firmy sa potom cíti ďaleko viac angažovali a cíti sa byť jej neoddeliteľnou súčasťou," opisuje Kateřina Fišerová, CEO aplikácie SmartEmailing, ktorá sa princípy slobodnej firmy riadi.
Odborníci upozorňujú, že princípy slobodnej firmy nie sú zďaleka aplikovateľné na všetky podniky. Tento koncept dnes v Česku využívajú v prevažnej miere start-upy a menšie spoločnosti, kde tento princíp rozhodovania a riadenia dáva zmysel a je efektívny. Naopak, u firiem s prísnou hierarchiou a pravidlami ho nájdeme len ťažko.
Ilustračné foto: Pixabay.com
"Slobodné princípy budú fungovať v malom tíme s veľkou mierou zodpovednosti pracovníkov, prípadne ich odbornosti, ktorí sa poznajú a sú si blízko. Typovo ide o malé kancelárie, malé spoločné pracoviská, miesta s vysokou pridanou hodnotou práce. Nebudú fungovať napríklad vo výrobe, v službách, v logistike, vo väčších celkoch či vo firmách s viac zamestnancami, ktorí na seba navzájom nevidia a nevidí priamo na top management, "vysvetľuje firemné sociológ Vojtěch Bednář.
Zatiaľ čo podľa odborníkov nie je prechod veľké firmy na slobodné princípy bežný, s opačným procesom sa v praxi stretnúť možno. "Stretli sme sa s firmami, ktoré prechádzajú z fázy, demokratických 'a úspešných malých spoločností do väčších celkov, typicky po akvizícii nadnárodným alebo aj tuzemským koncernom. Ich, demokratické 'princípy sa v koncerne rozplývajú, čo nie je nevyhnutne na závadu, ale ide o to, aby tento proces nepoškodil zamestnanca a samotné fungovanie firmy," popisuje firemné sociológ.
Práca v slobodnej firme tiež nie je vhodná pre každého uchádzača, hoci typovo zodpovedá. Zamestnanci v týchto firmách fungujú veľmi samostatne, bez toho aby im niekto musel denne pripomínať, čo majú robiť. Musia byť tiež schopní samostatného rozhodovania a vedieť viesť dialóg, či už s kolegami, či vedením. Ľudia s malou mierou sebadisciplíny a tí, ktorí k svojej práci potrebujú "pevnú ruku", vedenie a dohľad, tak často skôr nájdu väčšie uplatnenie práve v klasickej firme.
Tohto modelu sa napokon drží aj samotné firmy postavené na spomínaných princípoch. "Slobodná firma si medzi seba nevezme každého uchádzača. Hľadá rovnakú krvnú skupinu, ľudí, čo nečakajú, až im niekto znesie modré z neba. Väčšinou sa jedná skôr o osobnosti, otvorenejší ľudí, ktorí idú práve za touto firemnou kultúrou," podotýka Marcela Vyskoková z personálnej agentúry Advantage Consulting.
To potvrdzuje aj Kateřina Fišerová. "Pri hľadaní ideálnych kolegov nemusia byť pracovné skúsenosti na prvom mieste, ako je mnohokrát pravidlom. Človek s desaťročnou praxou v odbore, ale zvyknutý na prácu v klasickej spoločnosti, by sa totiž v našej firemnej kultúre mohol trápiť. Preto pri výbere kladieme veľký dôraz aj na to, aby sme mali rovnaký pohľad na smerovanie firmy a ľudské hodnoty," opisuje CEO aplikácie SmartEmailing.
Zdroj: SmartEmailing
