Pravidlo 10 000 hodín M. Gladwella v novom výskume neobstálo

25.03.2020

Prax nie je všetko, čo treba na zdokonalenie sa. Pravidlo 10 000 hodín popularizované Malcolmom Gladwellom zhruba hovorí o tom, že ak praktikujete jednu zručnosť 10 000 hodín, budete mať dobrú šancu stať sa v nej odborníkom. Podľa správ denníka the Guardian, nový výskum svedčí o tom, že samotné pravidlo 10 000 hodín nezodpovedá zvládnutiu napríklad takej zručnosti, akou je hra na husle.  

Podľa psychológa Brooke Macnamara, ktorý je spoluautorom štúdie, je okrem cielenej praxe potrebné brať do úvahy individuálne rozdiely každej osoby a jej úroveň zručnosti. Pre viac príbehov navštívte webovú stránku Business Insider.

Všetci sme počuli to staré príslovie: Opakovanie je matka múdrosti. Podľa nového výskumu, to však neplatí vždy.

Podľa správ denníka Guardian, bolo toto príslovie vedecky podložené v čase, keď novinár a autor Malcolm Gladwell napísal o svojom 10 000 hodinovom pravidle vo svojom bestselleri, "Výnimoční" v roku 2008. Pravidlo je jednoduché: dokonalé zvládnutie prichádza, ak niekto trénuje jednu zručnosť — napríklad hru na husle — 10 000 hodín.

Ako píše Gladwell v knihe "Výnimoční," kľúčom k dokonalému zvládnutiu zručnosti je prax a "desaťtisíc hodín je magické číslo k veľkoleposti." Jeho kniha zaznamenáva, ako sa takí velikáni ako Bill Gates a Beatles nadreli tisíce hodín predtým, než sa stali vo svojom odbore najlepšími odborníkmi.

Husle

Ilustračné foto: Pixabay.com

Aby dokázal pravdivosť svojho názoru, Gladwell citoval štúdiu z roku 1993, ktorá preukázala, že intenzívne precvičovanie viedlo k hre na husle ako u virtuóza. Anders Ericsson, psychológ, ktorý si stojí za týmto pravidlom, sa po Gladwellovom populárnom diele stal vo svojom odbore niečo ako celebrita a myšlienka, ktorá súvisí s „cieľavedomým precvičovaním“ - alebo predĺžením precvičovania vašich zručností na dlhé hodiny - sa stala obľúbenou témou na LinkedIn ako motivačná myšlienka vo svete myslenia lídrov.

Ale podľa novej štúdie zverejnenej v časopise Royal Society: Open Science, ktorá sa pokúsila opakovane aplikovať tieto pôvodné poznatky v praxi, precvičovanie samo o sebe nezodpovedá za dokonalé zvládnutie zručnosti. V štúdii predstavovalo cieľavedomé precvičovanie len štvrtinové percento rozdielu v zručnostiach, čo nezodpovedá tomu, čo robí z niekoho odborníka.

Brooke Macnamara, psychológ na univerzite Case Western Reserve, a výskumníčka Megha Maitra viedli rozhovor s tromi skupinami 13 huslistov, v ktorej boli hudobníci ohodnotení ako menej úspešní, dobrí a najlepší. Huslistom bolo povedané, aby si viedli denník na zaznamenávanie hodín, keď poctivo precvičovali hru na husle a tieto hodiny si potom spočítali. Kým menej úspešní huslisti odohrali odhadom 6 000 hodín do svojich 20 rokov, tí dobrí a najlepší sa hlásili ku 11 000 hodinám.

To znamená, že tí dobrí a najlepší huslisti nevideli nijaký veľký rozdiel v porovnaní s nie až tak dobrými huslistami, ktorí hru na husle toľko neprecvičovali. Záver: precvičovanie neobsahovalo všetky rozdiely v umeleckom výkone. „Myslím si, že veľa ľudom sa páči myšlienka, že tvrdou prácou a odhodlaním sa každý z nás môže stať odborníkom na čokoľvek,“ povedala Macnamara pre spravodajskú internetovú stránku Business Insider.

"Je to úplne ako 'Americký sen,'" dodala. "Ale je to príliš zjednodušené. Samozrejme, že sa vďaka precvičovaniu nepochybne zlepšíte, ale častejšie precvičovanie nemusí nevyhnutne znamenať, že budete lepší než niekto, kto cvičí menej.

Macnamara povedala, že perfektné zvládnutie zručnosti je oveľa viac než precvičovanie. "Dokonca ani tí najlepší na svete nie sú perfektní, ale aby ste sa stali skvelými, pravdepodobne je potrebné splniť veľa faktorov, ktoré súvisia s konkrétnou úlohou," uviedla. "Kombinácia genetických a environmentálnych faktorov a ich vzájomného pôsobenia nás robí tým, kým sme a čo sme schopní dosiahnuť. To všetko zahŕňa to, čo považujeme za talent, motiváciu, prax a príležitosť.“

Jeden zo spoluautorov pôvodnej štúdie, Ralf Krampe, psychológ na Katolíckej univerzite v Leuvene, povedal denníku the Guardian, že nové zistenia o cieľavedomom precvičovaní nedokazujú opak tých jeho. Štúdia z roku 1993, ktorej je spoluautorom, nikdy nedospela k záveru, že len počet hodín strávených precvičovaním zručnosti zaručuje jej majstrovské zvládnutie. "Ale stále považujem cieľavedomé precvičovanie za ten úplne najdôležitejší faktor," uviedol.

Autor: Kancelarie.sk, Pôvodný autor: Ivan De Luce, Zdroj: Guardian.com

Prieskum

Top ponuky