Voda, životodarná tekutina, je jednou z najdôležitejších podmienok života na Zemi. To si uvedomovali už naši predkovia. Usadzovali sa pozdĺž vodných tokov, ktoré im poskytovali obživu aj možnosť dopravy. V dnešnej dobe nám príde úplne normálne a samozrejmé zalievať trávnik alebo splachovať toaletu pitnou vodou, ale je možné takto hospodáriť donekonečna?
Vody je stále väčší nedostatok. Preto by sme sa mali vážne zamýšľať nad tým, ako hospodáriť s vodou v budovách a ako tento trend zmierniť, napr. či je nutné "plytvať" pitnou vodou na splachovanie toaliet alebo zalievanie trávnikov, či je nutné dažďovú vodu odvádzať do kanalizácie a či neexistujú ďalšie alternatívne zdroje, ktoré by dopomohli k väčšej udržateľnosti.
Spoločnosť Koncept EKOTECH už viac ako 28 rokov ponúka systémové riešenia v oblasti TZB. Vďaka komplexnému návrhu možno dosiahnuť výrazné úspory v spotrebe vody, tepla pre ohrev či požadovanej kvality vody, ale aj uspokojiť požiadavky na vyspelé ekologické technológie, požadované napr. Pre certifikáciu budovy.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Veľký potenciál pre zmiernenie dôsledkov klimatických zmien ponúkajú technológie pre využitie upravenej dažďovej a šedej vody. "Dažďovú a šedú vodu možno upraviť tak, že získa parametre vody pitnej, takže používaním upravenej dažďovej a šedej vody možno usporiť až 50% pitnej vody," hovorí Zdeněk Petrů zo spoločnosti Koncept EKOTECH.
Hospodárenie so zrážkovou a recyklovanou šedou vodou možno využiť vo všetkých typoch budov. Systém je však nutné navrhnúť s ohľadom na prevádzku danej budovy. Ideálna býva kombinácia oboch alternatívnych zdrojov vody.
Kvalita zrážkových vôd
Zrážková voda vzniká odparovaním vody, z čoho by sa dalo usudzovať, že ide prakticky o destilovanú vodu, teda úplne čistú. Opak je ale pravdou. V atmosfére je veľké množstvo chemických látok, mechanických nečistôt i biologického materiálu, ktorý môže vodu kontaminovať.
Kvalitu vody do značnej miery ovplyvňuje i materiál, s ktorým príde do styku. Či už sa jedná o strešné krytiny, odpadové rúry, filtre atď. Je preto vhodné zaoberať sa kvalitou použitých materiálov.
Využitie dažďových vôd
Najjednoduchšie a zatiaľ stále najpoužívanejší je odvedenie dažďových vôd do kanalizácie či už naraz alebo regulovane. Druhý spôsob odvádzania dažďových vôd je vsakovanie, napríklad pomocou vsakovacích jám, retenčných rýh, potrubného vsakovanie, vsakovacích boxov atď. Tento spôsob má tú výhodu, že čiastočne doplňuje zásoby podzemnej vody, väčšia časť sa ale vyparí do ovzdušia. Treťou možnosťou, ako naložiť s dažďovou vodou, je jej využitie, čím sa zníži spotreba pitnej vody.
Závlahy
Zachytávanie dažďovej vody pre zavlažovanie je najmenej náročné. Nádrž je nutné umiestniť pod terén alebo do pivnice budovy, teda do prostredia, kde je nižšia teplota. Je potrebné odfiltrovať hrubé nečistoty z natekajúcej vody, ďalej zabrániť rozkladu organických nečistôt a v prípade rozstreku vodu hygienicky zabezpečiť, aby nedochádzalo k šíreniu baktérií a vírusov vzduchom. Správne upravenú dažďovú vodu možno preto využiť pre závlahu aj po niekoľkých týždňoch, teda v čase, keď pôda po daždi vyschla.
Výhodou zalievanie dažďovou vodou je úspora pitnej vody a peňazí, vydaných za pitnú vodu. Tieto vody tiež neobsahujú chlór a sú chudobné na soli, takže sú šetrnejšie k pôde.
Splachovanie toaliet
Splachovaním toaliet upravenou dažďovou vodou usporíme až 30% dennej spotreby pitnej vody. Nevýhodou môže byť potreba dvojitých rozvodov vody. Preto je tento spôsob vhodnejší v novostavbách, kde sa s dvojitým rozvodom od začiatku počíta, alebo pri rozsiahlej rekonštrukcii objektu. Pri tomto využívaní je vždy hlavným hľadiskom hygienická nezávadnosť aerosólu, ktorý sa pri splachovaní dostáva do vzduchu. Toto možno dosiahnuť overenou technológiou s biologickým separátorom, ktorý slúži k biologickej úprave vody a zároveň plní funkciu upokojenia prítoku, s následným hygienickým zabezpečením.
Ďalšie možnosti využitia
Ďalej je možné využiť upravenú dažďovú vodu pri upratovaní vonkajších i vnútorných plôch. Vonkajšie plochy, ako napríklad chodníky a cestičky, sa predovšetkým v hotelových komplexoch každé ráno čistia prúdom vody z hadice, aby ich hostia mohli, predovšetkým pri bazéne, chodiť bosí. Pitnú vodu nepotrebujeme ani na umývanie osobných a nákladných áut. Aj tu však musíme myslieť na to, aby aerosóly, ktoré môžeme vdýchnuť, neobsahovali choroboplodné zárodky. Pranie, dopúšťanie vodných prvkov, chladiace či požiarne systémy sú ďalšie možné využitia.
Ďalšou možnosťou, ako ušetriť tradičné zdroje pitnej vody, sú systémy na recykláciu šedej vody, ktorá je prakticky nevyčerpateľným zdrojom.
Zdroje
Pre opätovné využitie sa hodí odpadová voda z umývadiel, spŕch a vaní, nie z drezov, práčok a umývačiek riadu.
Úprava
Šedá voda nateká do sedimentačnej šachty, kde dôjde k sedimentácii nečistôt. Zo sedimentačnej šachty voda nateká do aeračnej záchytky, kde dochádza k jej intenzívnemu prevzdušneniu. Následne je voda čerpaná do filtračnej nádrže, kde je voda upravená membránovou technológiou na princípe ultrafiltrácie. Tu dochádza k odstráneniu posledných nerozpustených látok a fyzikálnej dezinfekcii (tj. Mikroorganizmy sú odfiltrované). Účinnosť ultrafiltračných membrán je 99,9999%. Z filtračnej nádrže je voda čerpaná do nádrže úžitkovej vody. Odtiaľ je upravená voda distribuovaná do spotreby. Na výstupe je upravená voda ešte znovu hygienicky zabezpečená tak, aby splnila požiadavky zákona o ochrane verejného zdravia.
Zároveň je možné využiť aj teplo z odpadovej vody k spätnému ohrevu a usporiť tak časť energie.
Použitie
Potom, čo je sivá voda biologicky vyčistená a upravená, možno ju využiť na splachovanie toaliet, na pranie, upratovanie či zálievku. Opísaná technológia garantuje 100% biologickú čistotu prečistenej šedej vody, ktorá potom neobsahuje žiadne pevné častice, vírusy ani baktérie.
ĎALŠIE ÚSPORY V TZB
Ďalšie úspory v investičných a prevádzkových nákladoch možno dosiahnuť napríklad účinnou filtráciou mechanických nečistôt z vodovodného radu, ochranou teplovýmenných plôch pred usadzovaním vodného kameňa či použitím kvalitných batérií a ventilov s obmedzenou dobou výtoku, vysokou odolnosťou a dlhou životnosťou. Vyššia investícia sa v tomto prípade čoskoro vráti a seriózna firma vám spočíta jej návratnosť. Zodpovednosť a celospoločenský environmentálny záujem by však mal stále častejšie stáť na prvom mieste.
Autor: Zdeněk Petrů zo spoločnosti Koncept EKOTECH
Každý z nás chce žiť zdravý a hodnotný život. V dobe, kedy sa zdravý životný štýl stáva u ľudí čoraz viac populárny je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo všetko môžeme pre seba urobiť, aby sme tento cieľ naplnili. Človek v priemere za jeden deň pľúcami prefiltruje 18 000 litrov vzduchu. Po strave a vode je to tretia zložka ”potravy”, vďaka ktorej môže naše telo fungovať. Je preto na mieste otázka:
Aký vzduch dýchame ?
Dnes je známa skutočnosť, že u populácie je prudký nárast alergií, astmy a iných respiračných ochorení. Faktory spôsobujúce tieto choroby sú rôzne, no s určitosťou môžeme konštatovať, že k ich vzniku prispieva nekvalitný vzduch, ktorý dýchame najmä v interiéri. Merania ukazujú, že vnútorný vzduch je dokonca 5 až 20 krát viac znečistený ako ten vonkajší (Zdroj AFSSET). Moderný človek dnes strávi v uzavretom priestore 70-80% času. A práve pri uvedomení si týchto dvoch údajov dostáva problematika kvality interiérového vzduchu reálny rozmer.
Pri hľadaní riešenia je dôležité definovať, čo daný problém spôsobuje, aké sú jeho príčiny. Zdroje znečistenia budovy môžeme rozdeliť na interné a externé. Medzi interné patria napríklad klimatizácie, no najmä vzduchotechnické (VZT) rozvody. Práve rozvody vzduchu predstavujú z dlhodobého hľadiska problém, pretože sa postupne zanášajú nečistotami, ktoré sú živnou pôdou pre baktérie vírusy či plesne. K ďalším zdrojom vnútorného znečistenie patria napr.: vinylové, alebo plávajúce podlahy, umelohmotný ale aj drevený nábytok, syntetické farby, čistiace a dezinfekčné prostriedky, z ktorých sa do prostredia vyparujú tzn. VOC - prchavé chemické látky. K externým zdrojom znečistenia môžeme zaradiť napríklad výfukové splodiny z áut, fajčenie či iné chemické znečistenie produkované priemyslom. V dobe tlaku na energetickú efektívnosť budov sa problém vnútornej mikroklímy stáva ešte aktuálnejší, pretože VZT systémy často recyklujú už tak dosť znečistený interiérový vzduch.
Práve kvôli vyššie spomenutým problém už niekoľko desaťročí poznáme termín Syndrómu chorých budov. Náš imunitný systém sa pri strete so škodlivými látkami vyčerpáva a naše zdravie je v ohrození. Aktuálna situácia okolo šírenia vírusu COVID 19 len prehlbuje otázku, ako sa chrániť pred nečistotami v ovzduší a ako dýchať v budovách čistý vzduch. Je najvyšší čas začať hľadať reálne riešenie, technológie, ktoré pomôže privrátiť vzduchu jeho pôvodnú kvalitu.
Zdroj: SKGBC
Podobné články
