Spoločenské hry sú pre deti a mládež vo veku od 7 do 15 rokov tretím najobľúbenejším spôsobom trávenia voľného času. Ak ste si na takéto aktivity zvykli už v detstve, aj v pracovnom živote sa k nim môžete opäť vrátiť. Stolové hry sú dobrým základom, ako môžete byť kreatívni, spoločenskí a pohotoví a to sa v dynamickom pracovnom prostredí mimoriadne cení. Navyše, stolové hry, o ktoré má v čase rodinného relaxu záujem viac než polovica detí, sú aj dobrým nástrojom psychohygieny.
Z prieskumu zahraničnej agentúry Mintel vyplýva, že deti trávia s rodičmi voľný čas najčastejšie sledovaním televízie (90 % respondentov), pozeraním DVD (66 %) a hraním spoločenských hier (54 %). Tieto voľnočasové aktivity sú stále v rebríčku obľúbenosti pred online hrami, konzolovými hrami či kanálom Youtube.
Foto: Piatnik
Štatistiky výrobcu hier Piatnik potvrdzujú, že aj v časoch digitalizácie majú spoločenské hry u detí a dospelých svoje miesto. „Za prvý polrok 2015 sme predali na Slovensku 79-tisíc kusov spoločenských hier. Z toho sa predalo viac než 12-tisíc kusov populárnej hry Activity Original, pričom celosvetový predaj tejto hry už presiahol 5 miliónov kusov,“ hovorí Jana Karásková zo spoločnosti Piatnik Praha, ktorej továreň na výrobu spoločenských a kartových hier sídli vo Viedni.
Zdroj: Internetový prieskum agentúry Mintel, 2015
V trende sú podľa výrobcu Piatnik vedomostné hry, viacjazyčné hry a karty s detskými motívmi. „Podobne ako najpredávanejšia hra Activity Original, aj hra Tik Tak Bum Junior dosiahla tento rok predaj viac než 12-tisíc kusov. Hra je zameraná na rozvoj slovnej zásoby u detí v predškolskom veku a môže sa hrať v piatich jazykoch. Taktiež stúpol dopyt po kartách s detskými motívmi, ktorých sme v tomto roku doposiaľ predali takmer 5-tisíc kusov,“ vymenúva J. Karásková.
Veľký prínos spoločenských hier vidí psychológ PhDr. Jozef Čuha hlavne v prítomnosti živého spoluhráča. „Ide predovšetkým o sociálny kontakt. O komunikáciu, reč tela, ale aj emócie a získanie spätnej väzby. Keď dieťa prehrá s počítačom, môže tresnúť po klávesnici a nič sa neudeje. Pri spoluhráčoch sa musí naučiť zvládať vlastné emócie a aj emócie ostatných. Rovnako to platí pre dospelých.“ Podľa J. Čuhu majú spoločenské hry zväčša pozitívny a rozvíjajúci charakter, nie deštruktívny, ako mnohé počítačové hry.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu, či už trávia deti voľný čas s rodičmi alebo bez nich, poväčšine zahŕňa rovnaké aktivity; predovšetkým televíziu a sledovanie DVD. Bez motivácie rodičov však deti mierne strácajú záujem o spoločenské hry a s rovesníkmi či osamote ich hralo len 48 %. Rodičia tak ovplyvňujú to, či bude dieťa tráviť čas pri počítači alebo sa bude hrať s kamarátmi stolovú hru.
Zdroj: Piatnik
