Jeho najviditeľnejšou realizáciou je Nuselský most v Prahe, ktorý v roku 2023 oslávil 50. výročie prevádzky. Prínos Ing. Jana Vítka, DrSc., pre české stavebníctvo a celkovo kvalitu života v Českej republike je však oveľa väčší. Presnejšie z povahy jeho celoživotného zamerania na mostné konštrukcie – je jeho prínos vyšší. Tento matador betónového staviteľstva, vďaka ktorému sa rozšírili techniky predpätého betónu, posuvného debnenia alebo prefabrikovaných nosníkov, oslavuje v týchto dňoch 100. narodeniny. Dožíva sa ich vo vynikajúcej intelektuálnej kondícii, študuje barokovú architektúru a sleduje najnovšie trendy v stavebníctve.
Česká komora autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe (ČKAIT), ktoré je jubilant čestným členom od roku 2018, sa pripája ku gratuláciám bezmála troch generácií stavebných inžinierov, ktorých profesiu Ing. Vítek ovplyvnil. \"Výrečné je, že väčšina mostov, pod ktorými je inžinier Vítek podpísaný alebo spolupodpísaný, je v prevádzke už desiatky rokov a vyhovuje aj súčasným požiadavkám na dopravu. Je jednou z najvýznamnejších osobností českého stavebníctva a inšpiráciou pre ďalšie generácie stavárov a študentov technických odborov, \"konštatuje Ing. Robert Špalek, predseda ČKAIT.
Foto: Zvikovský most cez Vltavu, Zdroj: ČKAIT
Ing. Vítek naďalej vstupuje aj do verejnej debaty, najmä, pokiaľ sa týka jeho celoživotného poslania, mostov: "Postavil by som tam most nový, moderný, s väčším rozpätím, aby zodpovedal okolitej peknej výstavbe. Podľa mojich poznatkov to tak v zahraničí robia všade," hovorí na okraj diskusie okolo Libenského mosta. Podobný názor má na osud železničného premostenia Vltavy medzi Výtoní a Smíchovom: "Ten víťazný súťažný návrh sa mi veľmi páči a vyjadruje súčasnú úroveň stavby mostov. Súčasný, vyše 120 rokov starý most, obyčajné konštrukcie, akých bolo viac, už nie je podobné s ekonomickým a už to má svoje za sebou. Obnovovať staré bežné. tomu, ako by ste sa chceli liečiť rovnako ako pred sto rokmi.“ Vecný, nesentimentálny prístup otvorený inováciám v navrhovaní i výstavbe mostných konštrukcií si udržuje aj vďaka svojim synom: dvaja z nich pokračujú v rodovej línii a sú medzinárodne oceňovanými expertmi na mosty a inžinierske konštrukcie, tretí je uznávaným lekárom.
Svoju prvú odbornú publikáciu nazvanú História predpätého betónu vydal v roku 2016, rok po svojich 90. narodeninách. Opierať sa mohol o svoje dlhoročné skúsenosti a realizácie. Bol to práve Ing. Ján Vítek, DrSc., kto nadviazal na prácu svojich pedagógov z pražskej ČVUT z konca 40. rokov minulého storočia a zasadil sa o rozšírenie tejto technológie. Spoločne s Ing. Sorou navrhol pred 70 rokmi prvý veľký most s týmto progresívnym riešením, a to dodnes fungujúci most Pavla Wonku v Pardubiciach. Projektovanie a výstavba zabrali päť rokov. Išlo pritom o náročnú úlohu, pretože 170 metrov dlhý most mal vysokú šikmosť, musel byť štíhly a pritom nie príliš vysoký kvôli pohybu lodí.
Ing. Vítek mal na starosti výpočty statiky. "Ten most bol náročný. Bol to prvý most predpätej spojitej konštrukcie. Zabralo mi to zhruba tri až štyri mesiace. Ďalej bolo nutné všetko ručne nakresliť. Normy pre predpätý betón ešte neboli. Na výpočet sme mali len logaritmické pravítko a jednoduchú sčítačku," spomína spoluautor.
Počas projektovania pardubického mosta sa v tíme prvýkrát spojil s Ing. Sorou - a spoločnú úspešnú spoluprácu zúročili o niekoľko rokov neskôr, kedy vďaka súhre okolností bol ich návrh z roku 1960 vybraný pre zhotovenie Nuselského mosta. Dokončený bol v roku 1973 a vtedy bol najväčšou českou stavbou z predpätého betónu. Rámová konštrukcia z predpätého betónu s piatimi poliami má celkovú dĺžku 485 metrov.
Profesný zápal a, ako sám spomína, snahu niečo dokázať, dokladá aj to, že v tom čase pracoval súbežne na mnohých ďalších stavbách mostov. K najvýznamnejším patrí bezpochyby dvojité premostenie Vltavy a Otavy pri Zvíkove, čo sú prvé veľké mosty vysoké 70 m nad hladinou, pri ktorých sa použila metóda betónovania letmo pomocou posuvného debnenia. Išlo o nový patent, ktorý na konci päťdesiatych rokov vymyslel práve Ing. Vítok. Vďaka tomuto riešeniu následne boli vo vtedajšom Československu aj v zahraničí realizované desiatky ďalších mostných objektov.
Pri betonáži letmo sa dodnes využívajú tzv. bridge buildery, ľahké vozíky pohybujúce sa v značnej výške. Išlo o ďalší z celkom 22 patentových osvedčení Ing. Vítka. K ďalším, dodnes používaným patentom patrí nový spôsob vykonávania zaťažovacích skúšok pri priehyboch nosnej konštrukcie – prostredníctvom geodetického merania nivelácie.
K ďalším významným stavbám mostných telesa Ing. Vítka patria tie v Želnave alebo Neznášove. Výnimočný bol aj 1100 metrov dlhý most v Bieline postavený z prefabrikovaných nosníkov. Vopred predpäté nosníky dĺžky 30 metrov sú charakteristické pre most na diaľnici D10 s dĺžkou 450 metrov.
Spolupracoval s ČVUT, pôsobil ako expert pri riešení pražského komunikačného systému, ako súdny znalec, technický poradca a organizátor súťaží. Bol členom medzinárodných odborných spoločností pre betón a mosty. Vedľa spomínanej publikácie Historie predpätého betónu vydal v uplynulom desaťročí ďalšie dve cenené knihy – Svetové mosty, od antiky po súčasnosť a Mosty v ČR.
Zdroj: ČKAIT
