Rozdiel medzi zamestnanosťou slovenských otcov a matiek patrí k najvyšším v EÚ. Zatiaľ čo muži po narodení dieťaťa často kariérne posilnia, ženy dlhodobo znášajú dlhodobé negatívne dôsledky spojené s niekoľkoročnou pracovnou prestávkou. Podľa odborníčky z personálnej agentúry Grafton Recruitment by mohlo situáciu matiek zlepšiť väčšie zapojenie otcov do rodičovskej dovolenky v kombinácii s reálnou ponukou skrátených úväzkov a lepšou dostupnosťou jaslí.
Európske údaje všeobecne potvrdzujú evidentný trend: kým otcovstvo zvyčajne zamestnanosť mužov podporí, materstvo zamestnanosť žien znižuje. Správa Európskej komisie zverejnená v roku 2022 uvádza, že v roku 2021 pracovalo v EÚ viac než 90 % mužov vo veku 25 – 49 rokov s najmladším dieťaťom mladším ako šesť rokov. U žien v rovnakej situácii to bolo len 67 %. Podľa údajov v Národnom akčnom pláne zamestnanosti žien na roky 2022 – 2030 je na Slovensku tento rozdiel ešte väčší. V roku 2020 pracovalo u nás vyše 80 % otcov s malými deťmi, no medzi matkami nedosiahla zamestnanosť ani 40 %. Rozdiel je teda v porovnaní s európskym priemerom takmer dvojnásobný.
„Realita u nás je žiaľ taká, že vo chvíli, keď sa narodí dieťa, kariéra matky obvykle spomalí. Tá otcova môže slobodne stúpať práve preto, že niekto iný sa zatiaľ stará o deti a domácnosť. Ten ‚niekto iný‘ väčšinou nemá nárok na odmeny, zápisy v CV ani hladký návrat do praxe,“ konštatuje Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group.
Pre mužov je narodenie dieťaťa často impulzom na vyššiu motiváciu v práci. V štatistikách sa tento efekt prejavuje ako tzv. „fatherhood premium“ – zamestnanosť a aj príjmy otcov vo väčšine európskych krajín mierne rastú. U žien však nastupuje „maternal penalty“. Matky čelia rizikám spojeným s dlhou pracovnou prestávkou – pomalšiemu kariérnemu postupu a nižším platom. „Tento rozdiel sa prejavuje nielen počas rodičovskej dovolenky, ale aj v nasledujúcich rokoch. A na Slovensku ho ešte znásobuje možnosť zostať doma pomerne dlho – až do troch rokov dieťaťa, a zároveň slabé príležitosti na postupný návrat do práce,“ upozorňuje Jitka Kouba.
Ilustračné foto: Alexander Dummer / Unsplash.com
Nie všetky matky však ostávajú doma celé tri roky. „Podľa našich skúseností sa ešte počas rodičovskej dovolenky vrátia do práce najmä ženy s vyšším vzdelaním, dlhšou praxou a vyšším príjmom. Dôvodom je práve zaujímavá či dobre platená práca,“ hovorí personalistka a dodáva: „Rozhodujúca však býva aj pomoc so starostlivosťou o dieťa, či už zo strany otca alebo starých rodičov.“
Slovenské ženy ostávajú s deťmi doma dlhšie než je v EÚ bežné. Dôvodom je kombinácia troch faktorov: dlhá rodičovská dovolenka, minimum skrátených úväzkov a chýbajúce jasle. Práve skrátené úväzky a dostupnosť zariadení pre menšie deti by mohli byť podľa odborníčky kľúčom k jednoduchšiemu návratu do práce. „V západnej Európe funguje tzv. prechodný model: tam, kde sú dostupné jasle a škôlky, sa rodičia vrátia do práce na čiastočný úväzok obvykle medzi 1. a 2. rokom dieťaťa. Rodina tak má viac možností kombinovať starostlivosť o deti s prácou,“ hovorí J. Kouba a dodáva. „Tento systém zmierňuje negatívne dopady na kariéru matiek a zároveň umožňuje väčšie zapojenie otcov.“
Dáta z Eurostatu svedčia o tom, že podiel detí do troch rokov v predškolských zariadeniach je v tomto smere kľúčovým ukazovateľom: vo Švédsku, Dánsku či Holandsku je v takýchto zariadeniach viac než 50 % detí a rodičia sa vracajú do práce skôr. Na Slovensku, v Česku či Maďarsku, kde sú tieto zariadenia nedostupné alebo drahé, je podiel detí v nich pod 10 % a mamy zostávajú doma väčšinou až do 3 rokov veku dieťaťa. Dlhá prestávka od práce pritom predstavuje podľa odborníčky z Grafton Recruitment problém. „Čím dlhšie rodič ostáva mimo pracovného trhu, tým väčšie je riziko, že stratí kontakt s profesiou aj so sieťou kolegov,“ vysvetľuje.
Na Slovensku ostávajú tradične doma matky, a to väčšinou na celé tri roky. Rodičovská dovolenka otcov bola doteraz skôr výnimkou. Oficiálne aktuálne dáta chýbajú, no personalisti už zaznamenali postupné zlepšovanie situácie. „Podľa prieskumov dnes už takmer každý štvrtý otec u nás zvažuje možnosť otcovskej dovolenky. Je to pozitívny trend, keďže zapojenie otcov dokáže zmierniť negatívne dôsledky rodičovstva na kariéru žien,“ zdôrazňuje Jitka Kouba
V severských krajinách je bežnou praxou, že otcovia čerpajú tri až šesť mesiacov rodičovskej dovolenky, často v kombinácii s matkou. V západnej Európe ide zatiaľ skôr o kratšie obdobia, zvyčajne jeden až dva mesiace, no trendom je ich nárast. Na Slovensku ostávajú mnohí muži len pri dvojtýždňovej otcovskej alebo pri čerpaní časti rodičovskej dovolenky. „Problémom je, že stále pretrváva stereotyp, že dlhšia rodičovská dovolenka patrí matkám. Pokiaľ sa to nezmení, ženy budú niesť väčšinu dôsledkov v podobe dlhých prestávok a nižšej zamestnanosti,“ hovorí J. Kouba, podľa ktorej by práve vyhradená časť rodičovskej dovolenky len pre otcov – tak ako je to v niektorých európskych krajinách – mohla situáciu na Slovensku zásadne zmeniť. „Ak je časť rodičovskej neprenosná, muži ju skutočne využijú. A práve to je cesta, ako sa rozdiely v zamestnanosti medzi mužmi a ženami začnú prirodzene zmenšovať.“
Zamestnávatelia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, či je návrat rodičov do práce hladký alebo komplikovaný. Dôležitá je napríklad ponuka skrátených úväzkov a flexibilných režimov práce. V zahraničí sú samozrejmosťou, na Slovensku zatiaľ skôr raritou. „Firmy by si mali uvedomiť, že rodič, ktorý má možnosť pracovať na polovičný úväzok alebo z domu, je oveľa lojálnejší a menej ohrozený vyhorením,“ upozorňuje odborníčka na personalistiku. Pomôcť môže aj podpora starostlivosti o deti – napríklad príspevok na jasle alebo rezervované miesta v predškolských zariadeniach, a pokiaľ firme chýbajú ľudia, stojí za zváženie aj založenie firemnej škôlky. Dôležité je tiež to, aby návrat do práce neznamenal automatické zníženie pozície či mzdy. „Ak rodič po niekoľkých rokoch zistí, že sa vrátil na nižšiu pozíciu, naznačuje to, že jeho rodičovstvo je vnímané ako prekážka. To je presne to, čo potrebujeme zo slovenského trhu práce odstrániť,“ uzatvára Jitka Kouba.
Zdroj: Grafton
