Nájsť si prácu po päťdesiatke nemusí byť jednoduché. Dobrou správou však je, že sa pohľad na skúsených pracovníkov postupne mení. Prvým dôvodom, prečo sa veková skupina 50+ stáva pre firmy čoraz dôležitejšou, je starnutie populácie a úbytok ľudí v produktívnom veku. Ako významná hodnota sa ukazujú aj ich prax, stabilita či rozvaha. Napriek tomu medzi zamestnávateľmi stále pretrvávajú niektoré predsudky a hľadanie práce býva pre skúsených uchádzačov náročnejšie, než by mohlo byť.
Demografický vývoj na Slovensku jasne ukazuje, že starší pracovníci budú čoraz dôležitejšou súčasťou trhu práce. Počet ľudí v produktívnom veku postupne klesá a vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje. A firmy si to začínajú uvedomovať – podľa personálnej agentúry Grafton v súčasnosti viac než tri štvrtiny slovenských zamestnávateľov aktívne naberajú pracovníkov 50+.
Ľudia vo veku nad 50 rokov dnes už nie sú vnímaní len ako nositelia skúseností, ale stávajú sa aj dôležitým stabilizačným prvkom tímov. Prirodzene preberajú úlohu mentorov a okrem hlbokých odborných znalostí zdieľajú s mladšími kolegami aj praktické skúsenosti a podporujú tímovú spoluprácu. V krízových situáciách reagujú s rozvahou a ich rozhodovanie je premyslenejšie, čo je pre firmy cenné najmä v odvetviach, kde sú zmeny časté. Veľkou výhodou je aj lojalita týchto ľudí a dlhodobejší pohľad na kariéru. Menej často menia zamestnávateľa a pri výbere pracovného miesta viac zohľadňujú stabilitu a kvalitu pracovného prostredia. „Práve skúsenosti, stabilita a schopnosť udržať pokoj aj v náročných situáciách sú pre fungovanie tímov mimoriadne dôležité,“ hovorí Jitka Kouba, marketingová manažérka agentúry Grafton.
Ilustračné foto: Andy Sartori / Unsplash.com
Aj napriek nespochybniteľným kvalitám dávajú mnohí zamestnávatelia starším generáciám menej príležitostí. Taktiež prieskumy agentúry Grafton potvrdzujú, že hľadanie práce je pre staršie generácie náročnejšie. Hlavnou prekážkou sú pritom pretrvávajúce stereotypy. Starší uchádzači bývajú napríklad nespravodlivo považovaní za menej flexibilných alebo menej zdatných v technológiách. I keď realita je úplne iná – počas svojej kariéry museli zvládnuť viaceré zásadné zmeny, od nástupu digitalizácie až po nové pracovné postupy, a dokázali sa im prispôsobiť. A ak majú primeranú podporu a školenie, nové nástroje zvládajú rýchlo a efektívne. „Ľudia 50+ sú často otvorenejší zmenám, než sa predpokladá. Ak rozumejú cieľu a môžu sa na zmenách aktívne podieľať, radi sa zapoja, a to aj pri zavádzaní nových technológií,“ dodáva J. Kouba.
Ďalším častým mýtom je, že ľudia po päťdesiatke sú „na odchode“ a firmám sa do nich neoplatí investovať. Vzhľadom na postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku však majú pred sebou často ešte 10 až 15 rokov aktívneho pracovného života, mnohí navyše deklarujú ochotu pracovať aj po jeho dosiahnutí. „Vo svetle fluktuácie na našom trhu práce sa tento argument javí ako málo relevantný. Zatiaľ čo u mladších ročníkov býva zmena zamestnania bežnou súčasťou profesijného vývoja, zamestnanci vo veku 50+ častejšie vyhľadávajú dlhodobé pracovné uplatnenie,“ argumentuje odborníčka na personalistiku. „Namiesto otázky ako dlho u nás zostane, by sme sa teda mali pýtať akú hodnotu môže priniesť,“ zdôrazňuje.
Veková rozmanitosť v tímoch prináša viacero výhod. Starší pracovníci prispievajú skúsenosťami, rozvahou a širším pohľadom, mladší zas prinášajú energiu, kreativitu a technologické zručnosti. Takéto tímy sú dynamickejšie, inovatívnejšie a lepšie reagujú na zmeny. A pozitívne ich vnímajú aj samotní zamestnanci – v nedávnej ankete agentúry Grafton až 95 % respondentov uviedlo, že ich práca vo viacgeneračnom prostredí zaujíma. „V tímoch, kde sa prirodzene stretávajú rôzne generácie, vzniká viac nových nápadov a posilňuje sa súdržnosť. Dôležité je však nastaviť otvorenú komunikáciu, ktorá minimalizuje možné nedorozumenia,“ upozorňuje Jitka Kouba.
Možnosti uplatnenia sa pre starších uchádzačov rozširujú, kľúčový je však ich aktívny prístup a sebavedomie. Personalisti im v tomto smere odporúčajú:
Zdroj: Grafton
