Rýchly odhad HDP za 3Q odhalil, že si slovenská ekonomika opäť dokázala udržať tempo medzikvartálneho rastu z predošlých štyroch štvrťrokov. V sezónne očistenej miere tak vzrástla opäť o 0,6% k/k. Titulkový medziročný rast HDP dosiahol v reálnom vyjadrení 2,4%, čo je porovnateľné s 2,6%-ným rastom z 2Q. V bežných cenách HDP ale naopak dokonca ešte zvýšil svoj rast z predošlých 1,9% r/r na 2,3%. Celkovo bol rast mierne silnejší než napovedali mesačné štatistiky ekonomickej aktivity. Maloobchodné tržby počas 3Q spomalili svoj medziročný rast, priemysel spomalil svoj rast ešte o čosi výraznejšie.
Stavebníctvo dokonca prehĺbilo svoj medziročný prepad. Očakávame, že gro rastu ostane opäť na domácom dopyte, i keď externý dopyt zrejme tiež mierne oživil. Okrem medziročných štatistík podstúpili revíziu a zmenu metodiky na ESA 2010 už aj kvartálne štatistiky. Dopad na prvé dva štvrťroky tohto roku bol však len mierny. Zvyšok aktuálneho roka 2014 zrejme prinesie spomalenie ekonomiky, pričom celoročný rast HDP by mohol dosiahnuť 2,4%.
ilustračné foto: freeimages.com
Počas 3Q slovenská ekonomika tvorila pracovné miesta už piaty štvrťrok za sebou. Počet pracovných miest vzrástol po sezónnom očistení oproti predošlému štvrťroku o ďalších 0,3%. Medziročne tak bolo v ekonomike o 1,4% viac pracovných miest, čo bol rovnaký rast ako v predošlom štvrťroku. Zaujímavým faktom je, že ekonomika tvorí pracovné miesta hoci je rast nižší ako bolo historicky potrebné pre tvorbu nových miest. Aktivita domáceho priemyslu ostala v septembri nezmenená na predošlej úrovni. Presnejšie, po očistení o sezónu klesla medzimesačne o 0,1%.
Medziročná rastová dynamika priemyslu tak spomalila na 1,2%, pričom priemer prvých ôsmich mesiacov roka bol ešte 5,2%. Na rozdiel od predošlých mesiacov, sa domácemu priemyslu darilo v septembri horšie ako v okolitých krajinách, ktoré zaznamenali po augustových prepadoch výrazne oživenie. Ostatná volatilita v zahraničí bola zapríčinená predovšetkým automobilovým sektorom, ktorý pocítil dočasný výpadok výroby kvôli dovolenkám, a to najmä v Nemecku. Produkcia áut na Slovensku sa však javí oveľa vyrovnanejšia, no doposiaľ klesá (-4,4% r/r v septembri oproti -1,8% v auguste).
Na rozdiel od predošlých mesiacov, odvetvia mimo spracovateľského sektoru nepodporili rast priemyslu. Ťažobný priemysel výrazne spomalil svoj rast a sieťové odvetvia skĺzli opäť do červených čísel. Dôležitým ale je, že výroba elektrických zariadení a výroba kovov zotrvali v slušnom raste.
Hoci bol septembrový rast slabší ako sme očakávali, náš výhľad na nasledujúce mesiace ostáva skôr pozitívny. Priemysel V3 v septembri už zaznamenal služné oživenie po predošlom poklese. Nemecko si takisto o čosi polepšilo, hoci v septembri zatiaľ vymazalo len polovicu predošlých strát. Postupné oživenie by tak mohlo doraziť aj na Slovensko.
Rozdiel medzi reálnymi údajmi a správami z prieskumov ostáva v stavebníctve stále obrovský. Po očistení o sezónu klesla produkcia medzimesačne v septembri o 1,3%, čím vymazala takmer celý predošlý rast 1,7% m/m z augusta. Dynamika medziročného poklesu sa tak ešte prehĺbila z augustových -4,0% na -5,3%, hoci domáca aktivita sa vďaka údržbe a opravám pohla lepším smerom, z predošlých -4,6% r/r na -3,8%.
Súkromná spotreba sa po o čosi slabšom auguste v septembri opäť odrazila nahor. Rastová dynamika maloobchodných tržieb stúpla z 1,1% r/r v auguste na 2,8% v septembri, späť na júlovú úroveň. Súkromnú spotrebu podporuje historicky celkom slušná úroveň dôvery medzi domácnosťami, ktorú potvrdil aj ostatný novembrový prieskum.Index ekonomického sentimentu v novembri vymazal podstatnú časť straty, ktorú zaznamenal v predošlom mesiaci. Z predošlých 101,8 stúpol na 102,8 bodu, tri desatiny pod tohtoročným maximom. Medzimesačne sa dôvera zlepšila vo všetkých sektoroch okrem maloobchodu, kde zaznamenala len mierny pokles a stále zotrvala nad svojím dlhodobým priemerom. Zlepšenie dôvery v ekonomiku hlásia podniky aj vo viacerých krajinách našich obchodných partnerov. Dôležité je, že je medzi nimi aj Nemecko.
Najvýraznejšie sa zlepšila nálada v sektore služieb, kde index dôvery vymazal všetky straty naakumulované za predošlé tri mesiace (medzimesačne stúpol o desať bodov na 21,0). Podniky pociťujú výrazné zlepšenie podnikateľskej situácie a aktuálneho dopytu, pričom zároveň veria v jeho udržanie.
Dôvera v priemysle stúpla z predošlých 3,7 na 7,7 bodu. Podniky vnímajú mierne zlepšenie trendu produkcie a nádeje upierajú najmä na budúci nárast dopytu. Kvartálny prieskum ešte z predošlého mesiaca síce ukázal mierny pokles využitia výrobných kapacít v sektore z 83% v 3Q na 81% v 4Q, no stále ide o úroveň nad dlhodobým priemerom. Navyše, hodnotenie nových objednávok zaznamenalo medzikvartálne výrazné zlepšenie.
Dôvera v stavebníctve sa opäť zlepšovala (z predošlých -19,5 v októbri na -17,5 v novembri). Jej aktuálna úroveň sa tak nachádza už 10,2 bodu nad svojím dlhodobým priemerom, najviac spomedzi všetkých sektorov. Toto ďalšie zlepšenie opäť nafúklo rozdiely medzi zlepšujúcou sa náladou podnikov a ich reálnou, vykazovanou aktivitou, čo potvrdzuje, že v stavebníctve čoskoro dôjde k oživeniu aj v reálnych údajoch. Ostatne, podniky majú zabezpečenú činnosť na nasledujúcich 12 mesiacov, čo je výrazne dlhšie obdobie ako pred rokom.
Za zmienku stojí aj zlepšenie dôvery medzi spotrebiteľmi z predošlých -14,5 na -13,3 bodu, čím takisto vymazali časť strát ešte z konca leta, ktoré zrejme ťahali obavy z konfliktu na východe. Obavy sa síce úplne nevytratili ale situácia sa stabilizovala. Oproti začiatku leta domácnosti vnímajú mierne horšie budúcnosť ich finančnej situácie, no stále výrazne lepšie ako rokom či dvomi. To samozrejme ide ruka v ruke s vnímaním pracovného trhu a obáv z nezamestnanosti. Rovnaký scenár ale platí aj pre celkové vnímanie hospodárskej situácie Slovenka.
Autor: Zdenko Štefanides, Hlavný ekonóm, Andrej Arady, Makroekonóm
Zdroj: VÚB Korporátna stratégia a ekonomické analýzy
