COVID-19: Home office vs. práca v kancelárii

10.10.2020

Z aktuálneho prieskumu spoločnosti Go4Insight vyplýva, že počas prvej vlny pandémie COVID-19 na jar 2020 pracovalo z domu 42% z ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenska. Formou „home office“ pracovali viac ženy a ľudia so školopovinnými deťmi. Veľká väčšina opýtaných sa nazdáva, že doma dokáže byť aspoň tak efektívna ako v kancelárii.

Domov sa zmenil na kanceláriu a školu

Počas jarnej vlny pandémie sa kancelárska práca do veľkej miery zmenila na prácu z domu. Zo všetkých obyvateľov Slovenska vo veku 15-79 rokov pracovala na tzv. home office  aspoň niekoľko dní v týždni viac ako štvrtina (26 %). Z ekonomicky aktívnych obyvateľov sa podiel vyšplhal na 42 %. Všetky alebo takmer všetky dni v týždni pritom pracovalo z domu 26 % ekonomicky aktívnych Slovákov. Častejšie z domu pracovali ženy, ľudia v strednom veku a ľudia z Bratislavy (kde je väčší podiel „kancelárskej“ práce ako v iných regiónoch). Veľký podiel pracujúcich z domu boli tí, ktorí majú školopovinné deti – pričom platí, že čím mladšie školopovinné dieťa, tým väčšiu časť pracovného týždňa rodičia pracovali z domu.  Z domu pracovali aj dve tretiny ľudí s najvyšším sociálnym a ekonomickým postavením.

Home office

Ilustračné foto: Pixabay.com

Dôležité je v súvislosti s prieskumom zdôrazniť fakt, že samostatnú pracovňu a teda reálnu domácu kanceláriu (anglicky „home office“) má len zlomok ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenska. Zvyčajne teda ide o prácu z domu alebo prácu na diaľku. Na dočasnú pracovňu sa mení obývačka, kuchyňa aj spálňa. Podľa informácií z porovnávačov cien, e-shopov aj predajcov elektroniky, mimoriadne stúpol počet predaných zariadení, ktoré umožňujú pracovať na diaľku, napr. notebookov, routerov, smartfónov a tabletov. Súviselo to aj s tým, že niekoľko týždňov boli uzatvorené školy a prebiehal dištančné vzdelávanie prostredníctvom Zoom, MS Teams a podobných aplikácií, ktoré si vyžadovali zodpovedajúci hardvér.

Sústredenie a rozptyľovanie

Agentúra Go4Insight zároveň skúmala, ako respondenti sami hodnotia efektivitu svojej vlastnej práce z domu v porovnaní s prácou na bežnom pracovisku. Približne polovica (49 %) tých, čo pracovali z domu, hodnotia efektivitu vlastnej práce na približne rovnakej úrovni. O niečo viac ako štvrtina ľudí pracujúcich z domu  (27 %) sebakriticky uviedla, že efektivita ich práce bola o niečo nižšia. Na druhej strane, približne rovnako veľká skupina (24 %) si myslí, že ich pracovný výkon doma bol dokonca o niečo vyšší, ako bežne dosahujú v kancelárii. (zo starších štúdií zo zahraničia vyplýva, že ľudia si doma dokázali nastaviť pracovné úseky tak, aby neboli rušení kolegami, čo je v kancelárii bežné. Každé vyrušenie znižuje produktivitu).

Zaujímavé je, že ženy hodnotia efektivitu svojej práce o niečo lepšie – až 3 0% z nich uviedlo, že efektivita ich práce v porovnaní s prácou v bežnom pracovnom prostredí bola vyššia a len 23 % hodnotí svoju prácu ako menej efektívnu. Naopak, muži boli podľa svojho vlastného názoru doma menej efektívni – prácu formou home office hodnotí ako efektívnejšiu iba 15 % z nich, pričom dvojnásobný počet mužov (3 3%) uznáva, že doma pracovali menej efektívne. Tieto rozdiely môžu byť spôsobené aj odlišnou štruktúrou typu zamestnania mužov a žien.  
Výrazne efektívnejšie pracovali podľa svojho názoru ľudia, ktorí majú školopovinné deti. A opäť platí, že čím mladšie je školopovinné dieťa, tým vyššie bolo sebahodnotenie efektivity práce.

Otázkou zostáva, či aj vyučovanie bolo takto efektívne a ako ľudia vnímali kvalitu tráveného času či zmeny dynamiky vzťahov v rodine. Prejavila sa „ponorková choroba“ alebo sa rodiny zomkli a objavili nové spoločné aktivity, nové rozmery vzájomného spolužitia? Niektoré prieskumy žiaľ poukazujú negatívne sociálne javy, ako stúpajúci počet prípadov domáceho násilia, ktoré môže prameniť napríklad z frustrácie zo straty zamestnania a príjmu, z obáv o vlastné zdravie a budúcnosť.

Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na vnímanie efektivity a produktivity je objem pridelenej práce. Keďže počas koronakrízy sa mnohé odvetvia doslova zastavili, počet projektov a úloh sa radikálne znížil. Niektoré firmy ako napríklad maloobchodníci presunuli časť administratívnych pracovníkov do skladov alebo na iné než kancelárske pozície. 

Chceme pracovať z domu častejšie?

Približne 40 % zamestnancov, ktorí počas korona krízy pracovali z domu, by prácu z domu preferovali  častejšie alebo oveľa častejšie, ako tomu bolo pred pandémiou. Ďalších 30 % by preferovalo približne rovnakú frekvenciu práce z domu. Výsledky prieskumu Go4Insight sa zhodujú aj so situáciou v európskom regióne. Spoločnosti v snahe vyhovieť odporúčaniam hygienikov znížili počet zamestnancov na plochu kancelárií zhruba o 50 %.

Nie všetci pracovníci, ktorí si počas pandémie vyskúšali prácu z domu, by takýmto spôsobom chceli pracovať aj v budúcnosti. Približne tretina z nich by podľa Go4Insight z domu chcela pracovať menej často ako pred pandémiou. Zdá sa, že preferencia práce z domu je veľmi individuálna a závisí od osobného a rodinného nastavenia jednotlivých zamestnancov. Ukazuje sa, že optimálnym riešením môže byť individuálne nastavená kombinácia práce z pracoviska a z domu. 

Oveľa častejšie by si priali pracovať z domu muži, hoci na druhej strane pri práci z domu sami seba označili za menej efektívnych. Vyššiu frekvenciu práce z domu by uprednostnili aj mladší ľudia. Hoci by veľká časť zamestnancov rada pracovala (aspoň niekoľko dní do týždňa) z domu, aj naďalej zastávajú názor, že ich zamestnávateľ prácu z domu až tak nepreferuje. Približne dve tretiny z pracovníkov, ktorí si na jar vyskúšali pracovať z domu, sa nazdáva, že ich zamestnávatelia nepodporujú častejšie home office. Z praxe však vyplýva, že viaceré do svojej firemnej politiky zaviedli takpovediac „povinný home office“ aspoň počas 2 alebo 3 dní v týždni práve z dôvodu znižovania zaľudnenosti kancelárskych priestorov. Go4Insight v tejto súvislosti zistila, že zmenu smerom k väčšej flexibilite toho, či bude práca vykonávaná z domu alebo na pracovisku, od svojho zamestnávateľa cíti 36% zamestnancov.

Redakcia Kancelarie.sk

Zdroj: Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej  vzorke 1 000 respondentov v na prelome júla a augusta 2020. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.

Podobné články

  1. 5 tipov, ako vytvoriť profi kanceláriu v byte
  2. 5 tipov, ako vytvoriť profi kanceláriu v byte
  3. Ako fungovať plnohodnotne online na home office?
  4. Ako fungovať plnohodnotne online na home office?
  5. Je home office efektívnejší ak práca v kancelárii?
  6. Je home office efektívnejší ako práca v kancelárii?
  7. Tipy pre bezpečnejší a jednoduchší
  8. Tipy pre bezpečnejší a jednoduchší home ofice
  9. CBRE: Ako vnímajú ľudia prácu z domu?
  10. Ako vnímajú ľudia prácu z domu
  11. 10 krokov k vytvoreniu minimalistickej kancelárie
  12. 10 krokov k vytvoreniu minimalistickej kancelárie
  13. Keď kaviareň supluje kanceláriu
  14. 12 tipov ako vtipne a inteligentne napísať "Nevyrušovať"
  15. Keď kaviareň supluje kanceláriu
  16. 12 tipov ako vtipne a inteligentne napísať "Nevyrušovať"
  17. Ako na feng shui v kancelárii?
  18. Ako na feng shui v kancelárii?
  19. Čo robiť, ak máte v kancelárii toxických kolegov?
  20. Ako pracovať, ak máte v kancelárii toxických kolegov?
  21. Home office využíva každý tretí mileniál
  22. Home office využíva každý tretí mileniál
  23. Nastal čas dovoliť zamestnancom pracovať odkiaľkoľvek?
  24. Nastal čas dovoliť zamestnancom pracovať odkiaľkoľvek?
  25. 7 znakov toxického prostredia v kancelárii
  26. 7 znakov toxického prostredia v kancelárii
  27. Podporuje práca z domu riziko oslabenia duševného zdravia?
  28. Podporuje práca z domu riziko oslabenia duševného zdravia?
  29. 5 tipov pre vašu peňaženku podľa životnému štýlu minimalistu
  30. 5 tipov pre vašu peňaženku podľa životnému štýlu minimalistu
▼ Viac
Prieskum

Top ponuky