Trend nespokojnosti na pracoviskách sa oproti minulému roku nezastavil. Pocit naplnenia z práce u zamestnancov naďalej klesá. Podľa najnovších údajov spoločnosti Gallup globálna angažovanosť zamestnancov klesla na 20%. To je najnižšia úroveň od roku 2020.
Na Slovensku je situácia ešte o niečo horšia – angažovaných je u nás len 13 % zamestnancov. Avšak v porovnaní s priemerom Európy sme o jeden percentuálny bod lepší, lebo európsky priemer je len 12 %. Slovensko zaostáva za Maďarskom (23 %), Českou republikou (22 %) a Poľskom (19 %), naopak, máme vyššiu angažovanosť ako ľudia Rakúsku (11 %) či Nemecku (14 %). Najvyššiu angažovanosť v regióne vykázala Malta (25 %). Vyplýva to z prieskumu Gallup "State of the Global Workplace: 2026 Report" s podtitulom "The Human Side of the AI Revolution" (Ľudská stránka AI revolúcie).
Slováci vnímajú aktuálnu situáciu na trhu práce pomerne optimisticky – až 69 % opýtaných si myslí, že je vhodný čas na hľadanie novej práce. To by mao byť varovanie pre zamestnávateľov, aby ich neopúšťali kvalifikovaní ľudia. V tomto smere patríme k optimistickejším krajinám, podobne ako Island (62 %) alebo Holandsko (86 %). Pre porovnanie, v Rakúsku vníma trh práce pozitívne 66 % a v Česku 75 % ľudí.
Na Slovensku pociťuje stres 40 % zamestnancov. Je to menej ako v Nemecku (61 %), Taliansku (51 %) či Poľsku (47 %), ale výrazne viac ako v Českej republike (19 %) alebo Dánsku (14 %). Každodenný hnev uvádza 13 % Slovákov, čo je na podobnej úrovni ako v Česku (14 %) či Rakúsku (12 %). Najmenej hnevu pociťujú v Dánsku (7 %) a najviac v Čiernej Hore (25 %). Slovensko vykazuje jednu z najnižších mier každodennej osamelosti (6 %) v Európe. Pre porovnanie, vo Veľkej Británii pociťuje osamelosť 18 % ľudí, v Rakúsku 13 % a v Česku 7 %. Je to dobrá správa, lebo do kancelárií chodíme prevažne za účelom socializácie, ľudských interakcií, stretnutí a pracovných debát s kolegami.
V roku 2025 sa globálny wellbeing zamestnancov, meraný ako miera prosperity (thriving), zvýšil po prvýkrát po troch rokoch na úroveň 34 %. Z analýzy údajov vyplýva, že wellbeing zamestnancov rastie, keď vnímajú svoju prácu ako vnútorne odmeňujúcu. K silnejšiemu pocitu pohody prispieva, ak zamestnanci svoju prácu majú radi a cítia, že ich činnosť zlepšuje životy iných ľudí. Jedným z najsilnejších faktorov ovplyvňujúcich wellbeing je presvedčenie zamestnancov, že majú možnosť výberu v tom, čo robia. Ak zamestnanci cítia, že majú na trhu práce možnosti sa uplatniť, zvyšuje to ich optimizmus. Wellbeing zamestnancov je dôležitým prediktorom organizačnej odolnosti a výkonnosti, pričom kľúčovú úlohu v jeho zvyšovaní zohrávajú angažovaní lídri, ktorí vykazujú vyššiu mieru prosperity (thriving) než ich podriadení.
Zásadným zistením roku 2026 je prudký pokles angažovanosti manažérov. Tí v minulosti tvorili emocionálny pilier firiem, no ich nadšenie sa vytráca. Od roku 2022 angažovanosť manažérov klesla o 9 percentuálnych bodov na súčasných 22 %. Manažéri už nepožívajú „angažovanostný bonus“ a sú často rovnako demotivovaní ako ľudia, ktorých vedú. Tento prepad je alarmujúci práve v čase, keď firmy potrebujú silné vedenie pri zavádzaní nových technológií, predovšetkým AI.
Ilustračné foto: Vitaly Gariev / Unsplash.com
Zatiaľ čo na pracovisku "pracujú" emócie, príchod umelej inteligencie (AI) priniesol do administratívneho sektora novú vlnu ďalšej neistoty a nervozity, ale aj prísľub vyššej efektivity a produktivity. Umelá inteligencia už nie je hudbou budúcnosti, ale tvrdou realitou administratívneho sektora. Veľké jazykové modely dokážu navrhovať právne zmluvy, písať kód či spracovávať rešerše rýchlosťou, ktorej človek nedokáže konkurovať. Dáta Gallup však ukazujú zaujímavý rozpor: Individuálna produktivita rastie, lebo až 65 % zamestnancov v organizáciách s implementovanou AI uvádza, že táto technológia má pozitívny vplyv na ich produktivitu avšak firemné zisky stagnujú. Napriek miliardovým investíciám do AI až 95 % organizácií zatiaľ nezaznamenalo merateľný vplyv na zisky. Dôvodom nie je zlyhanie technológie, ale „organizačná nepripravenosť“.
Ukazuje sa, že kľúčom k úspechu AI nie je len samotný nástroj resp. nástroje, ale manažér, ktorý jeho implementáciu a používanie aktívne podporuje. Zamestnanci, ktorých manažér podporuje v používaní AI, majú až 98-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú súhlasiť s tým, že AI zásadne transformovala spôsob ich práce k lepšiemu.
Strach z nahradenia strojmi je v administratívnych a odborných sektoroch citeľný. V odvetviach ako financie, poisťovníctvo (32 %) a technológie (31 %) zamestnanci najviac pociťujú hrozbu, že ich pozícia bude v nasledujúcich piatich rokoch eliminovaná kvôli automatizácii.AI však organizácie skôr rekonštruuje než len redukuje. Zatiaľ čo veľké firmy (nad 10 000 zamestnancov) majú po zavedení AI tendenciu stavy znižovať (33 %), menšie firmy (5 000 – 10 000 zamestnancov) vďaka nej skôr expandujú a naberajú nových ľudí (38 %).
Budúcnosť administratívy nebude len o technických zručnostiach, ale o schopnosti manažérov viesť tímy cez digitálnu transformáciu. Ak chcú firmy prežiť AI revolúciu, musia sa vrátiť k základom: zlepšiť angažovanosť svojich lídrov. Práve AI nástroje môžu manažérom pomôcť tým, že im poskytnú rady v reálnom čase na základe vedeckých poznatkov o riadení ľudí, čím im uvoľnia ruky na budovanie vzťahov v tíme. V ére AI sa totiž najväčšou konkurenčnou výhodou stáva nie algoritmus, ale angažovaný a dobre vedený človek.
1. Zamerať sa na priameho manažéra
Gallup zdôrazňuje, že v organizáciách investujúcich do AI je najsilnejším prediktorom jej prijatia zamestnancami práve ich priamy manažér (nadriadený). Odporúča sa, aby manažéri neboli voči technológiám ľahostajní, ale aby sa stali ich aktívnymi podporovateľmi, pretože ani najsofistikovanejšia neurónová sieť neprekoná ľahostajného vedúceho tímu.
2. Riešiť pokles angažovanosti manažérov (lídrov)
Keďže angažovanosť manažérov celosvetovo prudko klesá (o 9 bodov od roku 2022), firmy musia tento trend zastaviť. Gallup odporúča:
3. Využiť AI na zlepšenie samotného riadenia
Efektívne riadenie ľudí je zručnosť, ktorú mnohí manažéri prirodzene nemajú alebo na ňu neboli vyškolení. Gallup navrhuje využiť AI nástroje na poskytovanie personalizovaných rád manažérom v reálnom čase, ktoré sú založené na vedeckých poznatkoch o riadení ľudí. To môže pomôcť zlepšiť manažérske postupy v celosvetovom meradle.
4. Premyslená integrácia AI do procesov
Lídri by mali podniknúť kroky k citlivej integrácii AI do súčasných systémov a procesov. Kľúčové faktory pre úspešné využívanie AI v práci sú:
5. Upskilling (zvyšovanie kvalifikácie)
Vzhľadom na to, že technológie ako AI menia svet práce, Gallup považuje zvyšovanie kvalifikácie za nevyhnutnú súčasť budovania angažovaných a spokojných zamestnancov v tíme. Keď zamestnanci cítia, že majú na výber v tom, čo môžu robiť, sú optimistickejší ohľadom trhu práce.
6. Riadenie emócií na pracovisku
Lídri by mali vnímať angažovanosť zamestnancov ako mieru pripravenosti na zmenu. Keď sú manažéri angažovaní, pociťujú negatívne emócie (stres, hnev, osamelosť) v oveľa menšej miere, čo im pomáha lepšie zvládať emocionálnu záťaž spojenú s vedením ľudí počas digitálnej transformácie.
Zdroj: Gallup
